Ako spomínali v Myjave na 105. výročie ich Prvého Štefánikovho pamätníka
Pátrať po vyše storočnej histórii vzácnej nehnuteľnosti Pomníka Milanovi Rastislavovi Štefánikovi bolo by pre súčasného obyvateľa Myjavy zadaním takmer nemožným, keby malú knižočku z roku 1921 neopatrovali mnohí pamätníci, ktorí ju zanechali a zachránili aj pre svojich potomkov v rodinných knižniciach aj napriek konfiškácii kníh (do zberu) známeho myjavského Pažického nakladateľstva v 70- ych rokoch….“.
Preto sme sa rozhodli urobiť malú spomienku na túto udalosť práve na tom mieste a tak, ako sa pred 105 rokmi pomník odhalil. Väčšie podujatie sme uskutočnili práve na sté výročie pomníka vďaka podpore zo strany vtedajšieho námestného farára Ľ. Batku a turolúckej farárky I. Vachulovej, ozvučeniu zo strany V. Eckertovej a spolupráci s autormi obnovenej spomínanej brožúry Maliarika a Jurenkovej s názvom PRVÝ, JEDINÝ, JEDINEČNÝ. Veď tento pamätník patrí „medzi rodinné striebro Myjavy“. Odvtedy sa to už stalo našou tradíciou.
Naša spoločná predstava sa spájala so snahou vytvoriť čo najviac podobnú atmosféru tých pohnutých dní – hlavne dvoch: 5. mája, kedy sa odhaľoval základný kameň a 10. júla 1921 už hotový kubistický pomník zásluhou iniciatívy myjavskej TJ Sokola.
Štafetu spomienok na tento unikátny – dnes 105-ročný pamätník – prevzali už od jeho storočnice myjavskí matičiari. Celú slávnosť nádherne podfarbili hĺbavé a ďaleko znejúce tóny trombity (bačovskej trúby ešte z čias starých Slovanov). Majstrovsky ich naladil trombitáš Mirko Štefánik z púchovskej obce Lúky, ktorý prvý akoby symbolicky všetkých spojil s naším velikánom.
Aj ďalšie body nasledujúceho programu sme zamerali na podobný výraz odhalenia pamätníka spred 105 rokov. Slávnosť uviedla naša predsedníčka, podobne ako v r. 1921 predseda Sokola doktor Slabej. Zborovú pieseň spevokolu evanjelického učiteľa Sodomu sme nahradili vzácnou, no málo známou piesňou M. Schneidra -Trnavského s autentickými slovami od Štefánika Našiel som si v šírom poli…
Medzi prítomnými nechýbal ani myjavský primátor Ľ. Halabrín s manželkou, zástupcovia Miestnych odborov Matice slovenskej z Kálnice a Lúky, tiež členovia niektorých Spoločností M.R. Štefánika zo Starej Turej a Brezovej, ktorí spolu s matičiarmi z Myjavy položili počas piesne na toto pamätné miesto vence a kytice. Báseň od Anny Lackovej Zory Štefánikovi, ktorú vtedy dávno zarecitovala naša slávna humoristka rodáčka Zuzka Zguriška, tajomníčka Sokola, bravúrne predniesla 15-násťročná Deniska Baranovičová (úryvok básne uverejňujeme v závere).
Jedinečnosť aktu sme priblížili v týchto faktoch:
Myšlienka o postavení pomníka, ktorý stojí na Myjave už od roku 1921, sa zrodil v mysliach členov myjavskej Jednoty Sokol tesne po páde lietadla, už 5. mája 1919. „Otcami“ výborného nápadu sa stali: jeho vtedajší predseda Dr. Ján Slabej spolu so slúžnym myjavského okresu Jaroslavom Dvořákom (budúcim manželom myjavskej spisovateľky Zuzky Zgurišky). Stali sa tak obaja ústrednými postavami Výboru pre postavenie pamätníka, ktorému aj Dvořák predsedal. Z iniciatívy oboch sa usporiadalo niekoľko divadelných predstavení, venovaných tomuto cieľu. V spolupráci s Pažického týždenníkom Slobodný Slovák sa rozbehla zbierka, do ktorej významne prispeli nielen jednoduchí ľudia z Myjavy, blízkeho i širokého okolia, ale aj Slováci z myjavskej kolónie v americkom Litle Falls. Poslali 31 700 korún, Obecná rada 10 000.
Predstavitelia Sokola oslovili architekta Čeňka Vořecha z Modry a po ustanovení spomenutého výboru prizvali aj sochára Rudolfa Březu z Ostravy, ktorí prisľúbili spoluprácu. Predpokladaná suma na pomník sa pohybovala vo výške 130 tisíc. Materiál na stavbu bolo nutné priviezť z Čiech. Ten napokon dodala Česká kamenická spoločnosť v Prahe, lebo prišla s najvýhodnejšou ponukou. Ministerstvo dopravy tiež poskytlo na dopravu železnicou 75 % zľavu. Z Prahy a Ostroměře bolo prepravených najprv na brezovskú stanicu asi 11 vagónov materiálu a odtiaľ do Myjavy. Architekt Vořech napokon vytvoril kubistický pamätník a sochár Rudolf Březa oba postranné reliéfy aj Štefánikovu bustu v jeho prednej časti.
Prítomní si mohli a aj návštevníci si môžu všimnúť, ako sa od tejto podobizne rozpínajú bočné steny, nesúce reliéfy s nápismi: „Tvoj život – oslobodenie – Tvoja smrť – život národa.“ Jedinečnosť spĺňa aj obojstranná štruktúra pomníka, čo na Slovensku nemá obdobu. Na opačnej strane vychádza horiaca hviezda akoby dopadajúca na zem, čo je ústrednou myšlienkou pamätníka. Tento pád je znázornený vo vrchnej časti, kde je umiestnený aj hviezdicový pôdorys samotného pamätníka.
V druhom príhovore náš moravský člen zdôraznil význam zahraničného odboja, čo vyjadrujú po celom obvode názvy štyroch bojísk: Sibír, Srbsko, Francia, Itália. Výsledok odboja symbolizuje aj spojenie „28. október“ s holubicou ako ratolesťou nového života. Na pôdorysnej ploche pred pomníkom je vyvýšený trojuholníkový štít s venovaním „Za všechny čisté oběti“ a nápis „Postavil Sokol r. 1921“
Pomník M. R. Štefánikovi pred evanjelickým kostolom tak mohli odhaliť už o 2 roky, a to 10. júla 1921 počas veľkolepej slávnosti so slávnostnou rečou diplomata dr. Ivana Markoviča. Jaroslav Dvoŕák, budúci manžel Zuzky Zgurišky, objasnil históriu stavby nového pomníka. Nasledovalo jeho odhalenie a odovzdanie do rúk myjavského starostu Martina Kovarčíka. Po prejavoch hostí podujatie uzavreli národné piesne v podaní sobotišského spevokolu s dirigentom Oberučom. Celý program zverejnili Noviny spod Bradla a s podrobnosťami o dvojročnej úspešnej snahe zainteresovaných ľudí sa mohli záujemcovia dozvedieť v rekordnom čase vydanej brožúre vydanej tlačiarňou nášho Daniela Pažického.
Od samého počiatku je vidieť silu vtedajšej telocvičnej jednoty Sokol. Pre ľudí, pracujúcich na stavbe, sa Štefánik akoby práve vtedy stal akýmsi motorom urýchleného ukončenia tejto myšlienky i diela. Aj väčšina myjavských rodín doslova „nasiakla“ jeho osobnosťou a možno práve preto už odvtedy až dodnes vytvárali okolo neho akúsi „ochrannú atmosféru“. A ako nikde inde sa podaril uchrániť pomník hrdinu aj za najnepriaznivejších časov, kedy samotní iniciátori či ich potomkovia neraz zabránia jeho likvidácii. (V päťdesiatych rokoch najťažšie – potvrdzujú to pamätníci, naši otcovia.) Myslím, že každého Myjavčana môže napĺňať oprávnenou hrdosťou skutočnosť, že práve Myjava je v tomto smere zrejme jedinečná. O určitej špecifickosti Myjavy hovorí aj skutočnosť, že v polovici osemdesiatych rokov, keď náš Štefánik pre vtedajšiu garnitúru „nebol vhodný“, sa podarilo dosiahnuť základné očistenie pomníka v r. 1985. Slávnosti z príležitosti položenia základného kameňa v máji i jeho odhalenia v júli sa uskutočnili i v roku 1996 , odkedy sa podnikli kroky, aby toto významné dielo kubozmu bolo zapísané do európskeho kultúrneho dedičstva. Pomník bol renovovaný až po „nežnej revolúcii“ roku 2007.
A snáď jeho uchovanie a ochranu do budúcnosti umocní aj sľub, ktorý predniesol pri slávnostnom odhalení pamätníka už 10. júla 1921 prvý myjavský starosta Martin Kovarčík: „Sľubujem tu slávnostne i v mene svojich nástupcov a širokého obecenstva, že toto dielo, tento pomník pre večnú pamäť do môjho a do našich sŕdc prijímame a vernú opateru berieme, aby nemohla žiadna zločinná duša poškodiť a zneuctiť. Tak nám Pán Boh pomáhaj!“
Súčasní Myjavčania môžu byť hrdí na svojich predkov, že sľub nikto odvtedy neporušil. Lebo „stavať pomníky je záležitosť národná.“ Je to spomienka na dôležitú osobnosť, ktorá zmenila osud nášho národa, lebo ho zobrala do vlastných rúk.
Aj nasledujúce slová Novín spod Bradla z 15. júla výzvou aj pre nás: „ Nech nikdy, čo tento pamätník stáť bude, nenájde sa medzi nami zlá a zlomyseľná ruka, ktorá by kedy pamätník tento poškodiť chcela! Kliatba nás všetkých by škodcu takéhoto sprevádzala, trestu božiemu by neušiel…!“
Aj súčasná predsedníčka, zároveň aj vnučka 1. myjavského richtára-starostu sa spolu s bratom Milkom zaviazala za svoju rodinu a ďalších roduverných, že tento jeho sľub bude napĺňať naďalej a našimi predkami ťažko vybojovanú slobodu budú vždy brániť!!
Záver našej slávnosti sme zavŕšili slávnostným symbolickým odovzdaním zlatej mince Matky Slávy nášmu Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Pod ním navrhnutou vlajkou rovnoprávnosti Slovákov, Moravanov, Slezanov a Čechov sme zaspievali hymnu matičiarov Kto za pravdu horí.
„Hľa, pomník viď svoj – srdcia vďačné ku Tvojej stavali ho sláve,
– by prejavili vďaky vrúce – ten vekom kynie budúcim“
Veľkí umierajú len vtedy, keď živí zabúdajú….
Text: Mgr. B.Kovarčíková-Ušiaková
Foto:, A. Čechová, S. Csiffáry, M. Danek, S. Jelínek
