Literárna súťaž Jozefa Braneckého


//Literárna súťaž Jozefa Braneckého

Namietajú, že nemáme dejín.

Národ, ktorý žil, má minulosť.

Národ, ktorý žije, má minulosť a budúcnosť.

 -Jozef Branecký-

                                                                                                                    Na cestu /in: Keď rumy ožijú/

Literárna súťaž Jozefa Braneckého vstúpila v tomto roku do svojho 27. ročníka. Po celé tie roky rezonuje v povedomí literárne činných amatérov. Vznikla na pôde Miestneho odboru Matice slovenskej v Trenčíne, neskôr sa k organizátorom pridali Mesto Trenčín, Verejná knižnica Michala Rešetku v Trenčíne, Spolok slovenských spisovateľov, Trenčiansky samosprávny kraj i Matica slovenská. Táto pôvodne regionálna súťaž pre stredoškolákov sa postupne stala celoštátnou i medzinárodnou, pretože prispievajú do nej aj Slováci žijúci v zahraničí. Súťaž nesie poetický názov Studňa sa tajne s dažďom zhovára – veď práve studňa / aj tá na Trenčianskom hrade/ symbolizuje vodu, život a nevyschne vďaka dažďovým kvapkám.

Prvýkrát bola vyhlásená v roku 1992, v roku 30. výročia úmrtia pátra Jozefa Braneckého, ako pamiatka na literáta a pedagóga, ktorý v Trenčíne strávil významnú časť svojho života. Tento rodený Skaličan prišiel do Trenčína v roku 1917 a popri iných povinnostiach /bol rektorom tunajšieho piaristického kolégia a provinciálom rehole piaristov na Slovensku/ preštudoval mestský archív a potom z neho čerpal vo svojej literárnej tvorbe. Zostane navždy jeho zásluhou, že dokázal výrazne vzbudiť v mládeži i v širokých vrstvách obyvateľstva záujem nielen o dejiny Trenčína a Slovenska, ale o dejiny vôbec. Skvelý a všestranný človek sršiaci humorom a skvelý kazateľ. S úctou a vďakou na neho spomínajú aj jeho bývalí žiaci – historik Matúš Kučera, heraldik Jozef Novák a mnohí ďalší študenti tunajšieho piaristického gymnázia. Nebolo teda pochýb, že práve páter Branecký má byť a bude tým najpovolanejším spirituálnym patrónom literárnych talentov.

Nie je úlohou môjho príspevku podať vyčerpávajúcu históriu tejto súťaže, treba však spomenúť niektoré momenty a charakteristiky, ktoré ju v priebehu tých skoro tridsať rokov formovali. Spomenuli sme, že začínala ako súťaž pre stredoškolákov, do ktorej posielali mnohí autori svoje básnické i prozaické prvotiny. Potešiteľné je, že nemálo z nich pokračuje v tvorbe aj naďalej a svoje príspevky posielajú aj ako dospelí. Sú medzi nimi aj mená dnes už známych a renomovaných autorov. Zaiste k tomu prispelo aj to, že súťaž sa stala celoštátne známou. Po prvej dekáde organizátori pridali aj kategóriu pre dospelých autorov s cieľom vyplniť medzeru, ktorá pri podobných literárnych súťažiach na Slovensku chýbala a umožniť aj týmto autorom prezentovať svoje diela, ktoré inak často končia svoju púť v zásuvkách písacích stolov. Rozšírili a aktualizovali sa aj tematické oblasti. To spôsobilo, že v niektorých rokoch prichádzalo viac alebo menej príspevkov, objavovali sa stále noví a často veľmi talentovaní autori.

Literárna súťaž Studňa sa tajne s dažďom zhovára bola a je len jednou z mnohých literárnych súťaží na Slovensku. Napriek tomu, alebo práve preto, sú organizátori i porota každý rok pozitívne prekvapení a vďační za množstvo príspevkov. Od vyhlásenia súťaže až po dnes posudzujú autorské práce členovia Spolku slovenských spisovateľov a za tie temer tri desaťročia prešlo ich rukami a očami vyše 4000 strán textu od viac ako tisícky autorov. Vďaka za prácu v porote patrí Jozefovi Repkovi, Vojtechovi Kondrótovi, Rudolfovi Dobiášovi, Jánovi Maršálkovi a ďalším, ktorí popri posudzovaní častokrát nešetrili kritikou, autorom aj poradili a usmerňovali ich na ďalšej ceste literárnej tvorby. Práve táto časť v rámci slávnostného vyhlasovania výsledkov súťaže sa ukázala ako potrebná a inšpirujúca – veď dobrých rád nikdy nie je dosť. Od začiatkov súťaže sú stálicami medzi porotcami Margita Ivaničková Jaroslav Rezník, ktorý sa pri hodnotení prác v roku 2012 prihovoril autorom takto: „Hoci sa v základnej škole všetci naučíme čítať a písať, neznamená to, že každý vie skutočne písať. Navyše tí, ktorí píšu, musia mať niečo načítané, aby zbytočne neobjavovali teplú vodu.“

Ambíciou organizátorov súťaže bolo a zostáva hľadať a nachádzať často veľmi nadaných literátov,  podnecovať a povzbudzovať ich k ďalšej literárnej tvorbe. Prispievali k tomu aj výzvy na literárne príspevky venované známym i menej známym osobnostiam či udalostiam viažucim sa k histórii nielen Trenčína, ale celého Slovenska, napr.: v Roku Jozefa Miloslava Hurbana – 2007/2008, prvého predsedu Slovenskej národnej rady, národného buditeľa, spisovateľa, kultúrneho, politického a cirkevného činiteľa, ktorý bol vyhlásený pri príležitosti 190. výročia narodenia a 120. výročia úmrtia. Zámerom bolo literárne sprítomnenie myšlienok J.M. Hurbana súčasníkom.

Roku 2009 sme pridali tému Ora et labora,  Skalka pri Trenčíne, ako súčasť druhého medzinárodného literárno-výtvarného sympózia Ora et ars – Skalka 2009, ako poďakovanie za kultúrne a duchovné obohatenie Slovenska stále aktuálnou benediktínskou myšlienkou a zásadou Ora et labora – modli sa a pracuj. 22. ročník súťaže motivoval autorov témou v súvislosti s Rokom Ľudovíta Štúra, ktorého aktivity a myšlienky i činy sú dodnes bohatým zdrojom inšpirácií. Vo svojej činnosti vedel účinne spájať národnú problematiku s problematikou sociálnou. Myšlienka slobody jazyka, slobody národa a spoločnosti predstavovala pre neho slobodu jednotlivca, a to považoval za základ spoločenského pokroku. Spomeniem ešte niekoľko tematických oblastí, ktorými sme pri písaní inšpirovali autorov: rok 2016 bol vyhlásený ako Rok Svetozára Hurbana Vajanského, v roku 2017 rezonovala myšlienka J.M. Hurbana Pravde a národu, v roku 2018 sme ponúkli tému Osmičky v dátumoch našich dejín, rok 2019 sa nesie v znamení 100. výročia  smrti M.R.Štefánika a jeho nezabudnuteľnej vety „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.“

V celej histórii súťaže bolo vydaných niekoľko zborníkov víťazných prác s názvom súťaže – Studňa sa tajne s dažďom zhovára.Nie však každoročne, ako by si organizátori želali, pretože limitujúcim boli finančné prostriedky. Spomeniem aspoň zborník k 25. výročiu súťaže, ktorý obsahoval výber z tvorby Jozefa Braneckého – Svätenie kvetov.

Tak sa oblúkom vrátim k odkazu pátra Braneckého, že vzbudiť záujem znamená poznať, čítať, pochopiť. Pre literárnu tvorbu priam nevyhnutné a nazdávam sa, že v dnešných časoch aj oveľa nástojčivejšie ako inokedy.

Marta Halečková

2020-05-14T11:06:23+00:0014 mája 2020 |Trenčiansky kraj|
X