Abrahámski matičiari sa 14.februára 2023 v skorých ranných hodinách vybrali na celodenný výlet do Vysokých Tatier. Vopred sme si zabezpečili bezplatné cestovné lístky a miestenky. Našim cieľom bol Hrebienok, kde je aj v tomto roku Tatranský ľadový dóm.
Cesta rýchlikom ubiehala veľmi rýchlo, miestami sa začalo predierať cez oblaky aj slniečko, čo veštilo pekný slnečný deň. A ten aj v skutočnosti bol. Už na stanici Poprad Tatry sme pocítili teplé slnečné lúče, ktoré nás sprevádzali počas celého dňa. Skrátka počasie ako na objednávku.
A to množstvo turistov okolo nás. Rodiny s deťmi, sánkári, lyžiari, ale aj dôchodcovia. Preplnené električky a lanovky na Hrebienok svedčili o tom, že o naše Tatry je záujem u všetkých vekových kategórií.
Tatranský ľadový dóm nás privítal hneď po vstupe veľkým chladom, takže boli namieste čiapky, šály, rukavice. Je to nezabudnuteľný zážitok, ktorý na Hrebienku vyrástol už po 10-ty krát. Jubilejný ročník najnavštevovanejšej tatranskej zimnej atrakcie nesie podobu sakrálnej stavby – Bazilika Božieho hrobu v Jeruzaleme. Po vstupe do ľadovej kupoly je symbolická krížová cesta Via Dolorosa, ktorá predstavuje ulicu v Starom meste Jeruzalema, tzv. cestu bolesti. Má 13 zastavení, pričom 14 je samotná hrobka.
V ďalšej ľadovej kupole je množstvo sôch z ľadu. Náš matičný fotograf tu urobil niekoľko záberov, veď je našim dobrým zvykom všetky akcie aj zdokumentovať.
Na majstrovskom diele sa podieľalo 22 sochárov a rezbárov z Česka, Slovenska a Nemecka. Bolo použitých 225 ton ľadu.
Ešte pár záberov na pamiatku a lanovkou späť do Starého Smokovca.
V Starom Smokovci sme navštívili naše obľúbené Bistro, kde sme sa naobedovali a tatranskou električkou presunuli na Štrbské Pleso. Tu sme si pochutili v slovenskej reštaurácii na výbornej káve a zubačkou do Štrby sme pomaly opúšťali Tatry. Rýchlik do Trnavy mal krátke meškanie. Nám to však dobrú náladu nezobralo a po jeho príchode sme sa pohodlne usadili na svojich miestenkových sedadlách.
Cesta ubiehala rýchlo. Vždy si nájdeme zaujímavé témy na rozhovory, veď sme v kruhu priateľov – matičiarov. Samozrejme, že nechýbala ani téma čo bude nabudúce, kam sa vyberieme, čo nás čaká, čo budeme organizovať. Blížila sa 20-ta hodina a vlak prišiel do stanice Trnava. Už len pár krokov, nástup do áut a smer Abrahám, kde je náš domov. Bol za nami veľmi príjemne strávený deň, plný pekných zážitkov.
Tešili sme sa, že sme opäť doma, veď ako sa vraví „všade dobre, ale doma najlepšie“.
A na to nikdy nezabúdajme.
Anna Klementová, predsedníčka MO MS Abrahám