Súčasťou osláv 100. výročia založenia Miestneho odboru MS Košice (založený 10. 11. 1919) je aj pripomienka jeho bývalých členov, významných matičiarov. Dňa 8. septembra 2019 si košickí matičiari spoločne s Domom MS v Košiciach a so ZO regionalistiky MS, matičnou pochôdzkou „ZA NÁROD A SVORNOSŤ“ pripomenuli významného košického matičiara Rehora Urama Podtatranského. Pod jeho pamätnou tabuľou na Štefánikovej ulici pribudol venček so slovenskou trikolórou od Domu MS v Košiciach. Žiaľ, čelná strana domu, kde Rehor Uram býval, nepôsobí upravene a je postriekaná sprejermi. Veľkú údržbu by si zaslúžila aj samotná pamätná tabuľa. Následne matičiar Anton Meteňko porozprával o pôsobení troch generácií Uramovcov v Košiciach (pozri ďalej) i o osude pamätnej tabule počas okupácie mesta Košice maďarskými hortyovcami. Po skončení podujatia pozval Michal Matečka, riaditeľ Domu MS v Košiciach, účastníkov podujatia na malé posedenie. Pri kávičke a vínku sa rozprúdila družná beseda. Najmä Dr. Ján Marcinko a Dr. Štefan Fejko pripomenuli významné slovenské a košické osobnosti.
Rehor Uram – Podtatranský (* 12. 3. 1846, Liptovský Mikuláš, † 8. 9. 1924, Košice), obč. menom Gregor Uram, slovenský učiteľ a spisovateľ sa narodil v Liptovskom Sv. Mikuláši – Huštáku. Jeho otec Ján Uram (1808 – 1854) sa v Liptove pridal k hurbanovským dobrovoľníkom a koncom februára 1849 prišiel s nimi až do Košíc (Uramovci dlho opatrovali jeho šabľu z tohto obdobia). Mesto Košice bolo osudné pre jeho syna Gregora, ktorý v meste pôsobil a tu 8. 9. 1924 aj zomrel, no pochovali ho v rodnom Mikuláši. Pamätníkom v Košiciach je bronzová tabuľa s reliéfom spisovateľa, s košickým Dómom, s lipovou vetvičkou a knihou, je dielom akademického sochára F. Motošku. Pamätnú tabuľu obstaral odbor Matice slovenskej v Košiciach roku 1928. O reinštalácii tabule v roku 1945 píše Bolek: „Matica slovenská v Košiciach znova odhalila 11. novembra 1945 pamätnú tabuľu (za vojny ju opatroval v Liptovskom Svätom Mikuláši Štefan Jariabko) košickému spisovateľovi Rehorovi Uramovi – Podtatranskému. Je na dome, v ktorom tento všestranný literát žil a pracoval za prvej Československej republiky. Stalo sa tak vo výročný deň vstupu Hortyho Miklóša do Košic 11. novembra 1938 na znamenie dejinnej korektúry náplne tohto dňa.“
Rehor Uram – Podtatranský bol „starým matičiarom“. Členom Matice slovenskej sa podľa dostupných informácií stal v roku 1867, teda ako 21-ročný, pred jej zrušením uhorskými úradmi v roku 1875. Bol jedným z mála doživších sa novej éry tejto celonárodnej inštitúcie a účastníkom zhromaždenia konaného v Turčianskom Sv. Martine 1. januára 1919 na počesť prinavrátenia Matice slovenskej slovenskému národu. O týchto udalostiach píše Madura v stati „Tridsaťtri z pôvodných členov“, v ktorej môžeme s hrdosťou čítať: „Z pôvodného matičného členstva sa po vyše štyroch desaťročiach podarilo identifikovať tridsaťtri žijúcich členov …(pozn. medzi nimi aj Rehora Urama – Podtatranského) … Títo matičiari boli v časoch účinkovania MS v 19. storočí mladou krvou národného hnutia“.
Rehor Uram – Podtatranský (* 12. 3. 1846) je zrejme najskôr narodeným členom MO MS Košice, jeho zakladajúcim členom sa stal vyše 73-ročný, zrejme ako jediný „starý matičiar“. Na ďalšom valnom zhromaždení MO MS Košice konanom 11.11.1920 bol zvolený za člena jeho výboru.
Košickým matičiarom bol aj MUDr. Jozef Uram (* 1885), (najstarší syn Gregora Urama), ktorý sa podpísal pod Deklaráciu slovenského národa 30. 10. 1918 v Martine. V Košickej nemocnici Louisa Pasteura je zaznamenaná prvá, najstaršia operácia, ktorá bola vykonaná v tejto nemocnici, (zápis z apríla v roku 1919). Operáciu slepého čreva s tímom vykonal MUDr. Jozef Uram. MUDr. Jozef Uram bol už v tom čase riaditeľom štátnej nemocnice v Košiciach. Dr. Jozef Uram, najstarší syn Rehora Urama Podtatranského, bol do Výboru MO MS Košice zvolený spoločne so svojim otcom, na druhom valnom zhromaždení MO MS Košice konanom 11. 11. 1920.
Text a foto: Anton Meteňko
MO MS Košice
Foto 3: Pamätná tabuľa aj fasádu domu, kde žil v Košiciach Rehor Uram Podtatranský, by potrebovali očistu