Nad Vranovom jasná hviezda sieti


/, Správy z krajov/Nad Vranovom jasná hviezda sieti

Mesto Vranov nad Topľou je okresným  mestom, pod ktorý patrí 64 obcí vranovského regiónu rozprestierajúcich sa na Východoslovenskej nížine, medzi Slanskými horami a Ondavskou vrchovinou. Najstaršou obcou v okrese sú Medzianky, ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1212. V regióne je široká škála fauny a flóry. V severnej časti sa nachádza vodná nádrž Domaša, ktorá slúži ako zásobáreň vody pre drevospracujúcu továreň Bukóza Holding, ale aj na rekreačné účely. Najvyšší vrch Slanských hôr je Šimonka, 1092 m.n.m., ktorý sa vypína 16 km vzdušnou čiarou od Vranova nad Topľou. Za priaznivého počasia je z neho vynikajúci výhľad na sever, východ a západ, Vysoké Tatry, vrcholky Nízkych Tatier a Kráľovu hoľu.

 Do regiónu neodmysliteľne patrí aj hrad Čičva, ktorý sa nachádza nad obcou Sedliská, popod ktorý preteká rieka Ondava. Na území hradu sa počas archeologického výskumu našli predmety z obdobia doby bronzovej. Hradná strážna pevnosť bola postavená roku 1309 -1316. Bola strediskom  rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac ako 60 obcí. Bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu župy. V roku 1575 sa v neďalekom vranovskom kaštieli konala svadba Františka Nádaždyho a Alžbety Báthoryovej. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičva.

Tento región je známy aj tým, že v okolitých obciach vypuklo v horúcom lete 1831 Východoslovenské roľnícke povstanie, ktoré bolo prvým povstaním proti feudálnej šľachte takých rozmerov, že bolo poslané cisárske vojsko na potlačenie. Neostalo to iba lokálne v obciach Merník, Čičava, Čaklov, Soľ, Jastrabie, Zámutov ale rozšírilo sa celoplošne na región Zemplín, Šariš, Abov a dokonca aj Spiš. Do povstania sa zapojilo 20 000 roľníkov, no títo roľníci nedokázali čeliť presile a výzbroji cárskeho vojska, a tak bolo potlačené a vodcovia potrestaní. Toto povstanie naštartovalo i zmeny v Uhorsku, čo viedlo k zrušeniu nevoľníctva. Matica slovenská prispela k osadeniu pamätných tabúľ Východoslovenskému roľníckemu povstaniu v obci Čaklov, Zámutov, Komárany a Vranov nad Topľou.

Málokto vie, že pojem „Husársky kúsok“ pochádza zo Slovenka a to konkrétne z obce Tovarné, ležiacej na križovatke obchodných ciest medzi Poľskom, Maďarskom a Ukrajinou. Pramene uvádzajú, že tento frazeologizmus daroval svetu vojenský veliteľ, ktorý pochádzal z tejto obce a pôsobil v službách panovníčky Rakúsko-Uhorska Márie Terézie. Za zmienku stojí aj fakt, že mesto Vranov nad Topľou bolo najvýchodnejším  mestom, ktoré dobilo a obsadilo Hurbanovské vojsko v merôsmych rokoch.

V obci Rudlov 10 km od Vranova nad Topľou sa narodil jeden zo zakladateľov Matice slovenskej Adolf Ivanovič  Dobriansky, poslanec Uhorského snemu a významný štátny úradník, svojej doby položil základy úzkej spolupráce medzi Rusínmi a Slovákmi. Na jeho počesť v obci na budove fary osadila Matica slovenská pamätnú  tabuľu.

 Významnou osobnosťou spätou  s Vranovom  nad Topľou bol aj Otec národa Andrej Hlinka,  ktorý pravidelne navštevoval mesto Vranov nad Topľou o čom svedčia aj záznamy v cirkevnej kronike. Jeho busta je umiestnená práve pri bazilike Minor.

Medzi prvými obcami, v ktorých boli založené miestne výbory SNR bola aj obec Soľ a mesto Vranov nad Topľou. Aj na týchto miestach Matica slovenská prispela k osadeniu pamätných tabúľ.

Jedným z hrdinov Malej vojny a SNP bol aj  Cyril Daxner, ktorý žil a pôsobil vo Vranove nad Topľou. Bol to právnik, dôstojník, novinár národný a kresťanský aktivista. Bol organizátorom Slovenského národného povstania na východnom Slovenku.

Počas 2. svetovej vojny vo vranovskom regióne vznikla nad obcou Matiaška prvá partizánska skupina na východnom Slovensku, ktorá sa neskôr presunula pod vrch Oblík v Slanských horách, ktorú viedol náčelník štábu Ľudovít Kukorelli. Matica slovenská tejto osobnosti osadila pamätnú tabuľu pri pamätníku partizánskeho zväzku Čapajev v Hermanovciach  nad Topľou.

 Za zmienku stojí aj vychádzajúca hviezda, herec Norbert Jakubek, ktorý  sa zhostil úlohy mladého M.R. Štefánika, významnej osobnosti našich dejín vo filme Generál. O jeho šikovnosti hovoria aj samotné výkony v súťažiach Šalianský Maťko, či Hviezdoslavov Kubín, kde hrdo reprezentoval vranovský región na celoštátnej úrovni.

 Medzi známych rodákov z Vranova nad Topľou a blízkeho regiónu patria  aj predsedovia Matice slovenskej Marián Tkáč z obce Čičava (2010 – 2017), ekonóm, spisovateľ, prvý guvernér Národnej banky Slovenska v r. 1993, podpísaný na prvej sérii slovenských bankoviek.

 Marián Gešper, súčasný predseda Matice slovenskej (od 2017), predseda Mladej matice (2010-2016), patrí medzi dlhoročných organizátorov mnohých  národných a matičných podujatí. Sú zamerané najmä na odkrývanie zabudnutých národných osobností a udalostí našich národných dejín.

Vo vranovskom  regióne je aj veľa, možno menej známych osobností, ktorí hrdo reprezentujú našu najstaršiu kultúrnu ustanovizeň, vedú najmä mládež k budovaniu národného povedomia a vlastenectva o čom svedčia aj novovznikajúce matičné odbory. Vranovský región je v rámci Matice slovenskej dobre propagovaný, najmä množstvom aktívnych matičných folklórnych súborov, zameraných najmä na uchovávanie ľudových tradícií na hornom Zemplíne, organizovaním matičných športovo-turistických podujatí, ale aj činnosť miestnych odborov, upriamených na uchovávanie historických sledov udalostí z obdobia 2. svetovej vojny, či iných udalostí z našej histórie, ktoré sú verejnosti prezentované formou či už čestných stráži pri pamätníkoch, pietnych aktoch kladenia vencov, alebo divadelnou činnosťou. Matica slovenská má tak aj vo vranovskom regióne dôležité postavenie, ktoré je potrebné rozvíjať a udržiavať na pamäť budúcich generácií.

Autor: Miroslav Gešper

2020-04-09T11:33:25+00:009 apríla 2020 |Prešovský kraj, Správy z krajov|
X