Nálezy rímskych mincí v Trenčíne a okolí


/, Trenčiansky kraj/Nálezy rímskych mincí v Trenčíne a okolí

Nachádzame sa v neľahkej situácii zapríčinenej opatreniami a obmedzeniami v snahe zabrániť šíreniu pandémie Covid-19. Kultúra je jednou z oblastí, ktorá na to mimoriadne dopláca. Mnohé plánované a pripravované podujatia sa museli zrušiť alebo presunúť na neurčito. Realita každodenného života, a teda ani opatrenia proti pandémii sa nedali a nedajú ignorovať.

Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčíne a jej partneri pri organizovaní podujatí vystihli situáciu, kedy sa mohla za dodržiavania hygienických opatrení 19. septembra 2020 uskutočniť prednáška archivára a numizmatika PhDr. Jána Hunku, CSc., s názvom Nálezy rímskych mincí v Trenčíne a okolí.

Prednášku pripravila Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV, pobočka Trenčín. V minulom roku podrobne v prednáške pri príležitosti 50. výročia jej založenia činnosť odbočky priblížil Ing. Ján Dibala. Prednáška PhDr. Jána Hunku, CSc., sa uskutočnila z iniciatívy predsedu Ing. Miroslav Bulka a podpredsedu Ing. Jána Dibalu v priestoroch Posádkového klubu Trenčín vďaka ústretovosti vedúcej Mgr. Márii Huszlicskovej.

PhDr. Ján Hunka, CSc., prednášal v Trenčíne viackrát a stretol sa vždy so záujmom nielen numizmatikov, ale aj nadšencov o spoznávanie histórie. Osobne sa priznávam, že pokiaľ mi to okolnosti dovolili, vždy som sa jeho prednášok zúčastnila. Dovolím si napísať pár informácií z jeho života. Študoval na Katedre archívnictva a pomocných vied historických na FFUK V Bratislave (1978 – 1982). V rokoch 1994 – 1997 pôsobil v Archeologickom ústave SAV v Nitre na Oddelení archeológie stredoveku, kde absolvoval doktorandské štúdium a obhájil titul CSc. Od roku 1983 pracoval v Archeologickom ústave SAV Nitra.

Spomeniem najdôležitejšie výsledky jeho práce, a to diela Mince Arpádovcov z rokov 1000 ‒ 1301 (2013), Nálezy mincí na Slovensku IV. (1994, spoluautor), Poklady mincí z Pezinka a okolia (2005, spoluautor), Zabudnutý poklad (2007, spoluautor), Kronika peňazí na Slovensku (2009, spoluautor), Slovenské dejiny I. (2009, spoluautor). Je členom vedeckej organizácie Národný numizmatický komitét SR (predseda) a Slovenskej archeologickej spoločnosti (člen výboru).

Mesto Trenčín je verejnosti známe tým, že patrí medzi tri najstaršie mestá na Slovensku. O jeho histórii by sa dalo veľa napísať, nachádza sa tu napr. rímsky nápis, studňa lásky a mnoho iných historických pamiatok.

Z hodnotnej erudovanej a podrobnej prednášky PhDr. Jána Hunku, CSc., sa prítomní dozvedeli, že Trenčín a okolie sa vyznačuje aj bohatstvom nálezov mincí a príbuzných artefaktov. Môj príspevok je len zlomkom z toho, čo sme počuli a videli počas jeho prezentácie. Prednášku uviedol prvými poznatkami o Trenčianskej stolici z rukopisu Mateja Bela, informáciami o geografovi Jánovi Lipskom, o významných strediskách pri obchodných cestách, strediskách poľnohospodárskej a remeselníckej výroby alebo obranných bodoch pred útokmi. Najvýznamnejší z nich bol Trenčín. Používanie mincí je doložené z obdobia púchovskej kultúry a Rímskej ríše, keď sem prenikali veľké množstvá rímskych mincí. Dostávali sa do okolia Trenčína aj diaľkovým obchodom, a to Jantárovou cestou. Podľa najnovšieho prehľadu nálezov v Trenčíne rímske mince pochádzali z dvoch období: z obdobia Rímskej republiky (dva denáre D. Junia Silana z roku 91 pr. Kr.) a z obdobia Rímskeho cisárstva z rokov 90 až 91. Z tohto obdobia spomeniem dve zlaté mince Nera 54 ‒ 68 a denár Domitiana. Z čias samostatnej vlády Marka Aurélia bol nájdený sestercius z rokov 166 ‒ 167 a stredný bronz (dupondius). V Trenčíne sa objavili aj ďalšie mince panovníkov vládnucich v 3. storočí, napr. Septima Severa, Alexandra Severa a mnohých iných. Dozvedeli sme sa, že veľa mincí privezených rôznymi spôsobmi sa rozptýlilo aj do okolia Trenčína, pozdĺž diaľkových a miestnych ciest. Išlo prevažne o mince stredných a nízkych hodnôt. Medzi náleziská mincí patrí Opatovská dolina, Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce, Trenčianske Teplice, Beckov, Nové Mesto nad Váhom, Bošácka dolina, Zemianske Podhradie, Trenčianske Bohuslavice, kataster mesta Nová Dubnica-Kolačín i Košeca. V Skalke nad Váhom bolo nájdených okrem iných 9 zlatých mincí českých Bójov. Z vymenovaných nálezísk v blízkom okolí Trenčína pochádza minimálne 200 mincí. Spomeniem ešte, že pre Trenčiansko je výnimočný nález drobných bronzových a medených mincí z Ivanoviec.

Mince nájdené v okolí Trenčína však majú iné vyobrazenia než mince nájdené v samotnom Trenčíne. Nedá mi nespomenúť fakt, že v Trenčíne jestvovala už v roku 1324 meštianska komunita s najstaršou pečaťou johanitského baránka Božieho z roku 1381. Pre informáciu, najnovší súhrnný prehľad o dejinách trenčianskej meštianskej komunity a jej obchodných aktivitách počas stredoveku poskytuje heslo Trenčín v Lexikone stredovekých miest na Slovensku. Dôležitá je zmienka, že trenčiansky farár v rokoch 1332 ‒ 1337 priznal zisk päť hrivien striebra, z čoho zaplatil príslušný desiatok Pápežskej stolici. Čo sa týka grošového obdobia (1301 ‒ 1526) PhDr. Jána Hunka, CSc., uviedol, že v rámci reforiem Karola Róberta vznikla nielen kremnická mincovňa, ale zaviedli sa aj nové druhy mincí. Málo hodnotné denáre a poldenáre doplnili vysokokvalitné strieborné groše a zlaté florény, resp. dukáty. Zaujímavý je aj fakt, že v Trenčiansku sa našli v 14. storočí využívané viedenské fenigy v Brunovciach, Čachticiach a Melčiciach-Lieskovom.

V prednáške boli spomenuté aj nálezy novovekých mincí z Trenčína a okolia zo 16. ‒ 19. storočia. Najstarším nálezom z novoveku je poklad 113 strieborných mincí z Beluše, pravdepodobne uhorských denárov Ferdinanda I. Takýto poklad sa našiel aj v Chocholnej-Velčiciach obsahujúci 300 mincí z čias Ferdinanda I. Tretí poklad z tohto obdobia sa našiel v Trenčianskej Závade. Obsahoval pestrú škálu uhorských i zahraničných mincí. Medzi zaujímavé nálezy patrí aj poklad z obce Kostolná-Záriečie nájdený v roku 1945. Zachovalo sa však z neho len 20 mincí. Spoločne s mincami bola nájdená aj sekera a obrúčka. Zo Svinnej je známy poklad 95 mincí. Z oblasti Trenčína pochádza mnoho prevažne náhodných mincí, ktoré ľudia postrácali pri práci na poliach, pasení zvierat, prácach v lesoch alebo pri útokoch nepriateľov. Spomenuté boli mince i iné predmety nájdené na hradoch Trenčianskeho kraja. Napríklad na Trenčianskom hrade bol objavený aj výnimočný mosadzný žetón s priemerom 20 mm a hmotnosťou 0,687 g. Symbolika žetónu naznačuje, že ho dal vyraziť niektorý nositeľ Dračieho rádu vytvoreného Žigmundom Luxemburským v roku 1408 alebo 1409. Na Trenčianskom hrade sa našli aj sviatostky – amulety ochraňujúce ich majiteľa alebo aj jeho rodinu pred nepohodami a nákazlivými chorobami. Pre zaujímavosť uvediem, že najväčšia kolekcia mincí z územia Slovenska sa našla v rokoch 1968 ‒ 1970 pri čistení trenčianskej hradnej studne (studne lásky Fatimy a Omara) vysekanej do skaly v rokoch 1557 ‒ 1570. Turisti do nej pohádzali na pamiatku svojich návštev 10 545 mincí rôznych európskych štátov z konca 19. a hlavne 20. storočia. Osobitnú skupinu tvoria poklady mincí, o ktorých nemáme iné informácie okrem toho, že sú z Trenčína a okolia.

V závere PhDr. Jána Hunka, CSc., uviedol, že jeho prednáška je sumarizáciou desiatky nálezov jeho kolegov PhDr. M. Šišmiša, Dr. E. Kolníkovej, Dr. Š. Pozdišovského, Dr. T. Nešporovej, kolegu Somra a mnohých iných, ktorí prispeli k tomu, že sme sa dozvedeli o Trenčíne a okolí zase niečo viac.

 Jana Poláková, MO MS v Trenčíne

PhDr. Ján Hunka, CSc.

2020-11-04T17:20:08+00:004 novembra 2020 |Správy z krajov, Trenčiansky kraj|
X