Náš neveľký Malohont a priľahlá časť Gemera je bohatým rodiskom či pôsobiskom osobností nášho národného života.
Pred štvrťstoročím vznikol projekt Historické osobnosti Gemera-Malohontu, ktorým chceme pamätníkmi osobostí nášho národného života pripomínať ich prácu na roli národa dedičnej, historický význam nášho kraja a povzbudiť najmä mladú generáciu pri zvyšovaní národného povedomia, čo je na národnostne zmiešanom území veľmi potrebné a dôležité. Zvyšovaním príťažlivosti mesta nepriamo môžeme pomáhať zvyšovať zamestnanosť.
V čase vzniku projektu som sa zoznámil s p. prof. M. S. Ďuricom, ktorý naše námestie pomenoval Námestím Velikánov ducha a usporiadane Alejou Velikánov ducha.
Každý začiatok je ťažký. Peňazí nebolo a ostalo len veľmi málo našich fabrík, ktoré nás ochotne podporili. Preto sme sa obracali na tzv. nezištný spásonosný zahraničný kapitál. Nezabudnuteľná veta: „… s poľutovaním vám musíme oznámiť, že aktivity takéhoto druhu nie sú predmetom záujmu našej firmy na Slovensku“. Nuž, za tú tretinu storočia sme ich „záujmy“ veľmi dobre pochopili.
Žiaľ, aj medzi „našincami“ sa našli takí, čo dokázali donekonečna vysvetľovať, ako sa nedá, prečo sa to nedá. Napriek tomu sme zveľadili matičný majetok o 150 000 eur.
Aj touto cestou ĎAKUJEM všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom, akoukoľvek drobnosťou, maličkosťou prispeli k tomuto dielu. Projekt patrí všetkým ľuďom dobrej vôle, ktorí sa na Slovensku cítia dobre a vedia, že ochrana a úcta k duchovným hodnotám, ktoré vytvorili predchádzajúce generácie je prejavom vyspelej spoločnosti.
Základnou myšlienkou projektu je výrok L. Bartolomeidesa: Sotva nájdeš vzdelanejšie obyvateľstvo, ako sú Slováci tohto kraja. Osobne by som bol rád, keby to boli Slováci nielen tohto kraja, ale aj všetci Slovania, aby dostali rozum a prestali sa navzájom likvidovať podľa cudzích želaní, plánov, príkazov.
V závere Aleje je jediná na svete socha P. Dobšinského. Jeho úvaha o slovenských povestiach vyjadruje životné skúsenosti, múdrosť, duchovnú silu a duchovné bohatstvo nášho národa.
Chronologické usporiadanie s na seba nadväzujúcimi výrokmi dejateľov vyjadrujú vývin nár. povedomia i boj za svojbytnosť slovenského národa, ako sa národ náš boril a moril, ako z ničoho zázraky stvoril.
Autormi pamätníkov sú Mgr. art. M. Mikoš, J. Konuš, J. Balog, akad. sochár A. Melicherčík, akad. sochárka A. Kišáková je autorkou 4 búst a sochy P. Dobšinského. akad.sochár, M. Ormandík stvárnil 9 našich rodákov.
Pamätníky sa podarilo systematicky rozmiestniť (priložený plánik): Dve naše slávne ženy, dvaja predštúrovci. Duchovný vodca štúrovcov P. Jozefi je obklopený svojimi 12 učeníkmi, je symbolicky oproti buste Š. M. Daxnera, najvýraznejšej postavy našich dejín druhej polovice 19. storočia, a šiesti počnúc J. Škultétym sú (športovo povedané) mladší dorastenci.
Máme jedinú na svete sochu P. Dobšinskéo, od r. 2000 jediní označenie Ulica KRÁĽA Svätopluka. Zásluhou nášho priateľa spisovateľa a matičiara pána Drahoslava Machalu je kamienok z nášho námestia uložený v základoch jazdeckej sochy Kráľa Svätopluka na Bratislavskom hrade.
Mal som šťastie, že na začiatku projektu stál pri mne človek, ktorý vedel, že sa dá a vedel aj ako sa dá: riaditeľ Domu MS pán Michal Hruška. Miško, ďakujem Ti nielen za seba, lebo bez Teba by tu bola len osamelá kamenná busta Š. M. Daxnera. A bez týchto našich Velikánov ducha by sme dnes pravdepodobne neboli ani my. Ich duša tu ostala, aj keď zem ich prekryla.
Svojmu národu všetko obetovali, hoci často sami nemali čo do úst. Uvedomovali si, že pekné je vynikať v duchovnom živote veľkého, rozvinutého národa, ale ešte krajšie je oddať sa i celou dušou svojmu rodu v ťažkých pomeroch a prostred samých protivenstiev. Prišli lepšie časy, hoci cesta k nim bola tvrdá a často krutá. Z popola nie Fénix, ale sokol Slovák vylúpol sa a po noci tisíc liet vykročil z tmy na svetlo.
Dnes tu žije národ, ktorý sa naučil politicky myslieť a dozrel aj vďaka našim bohatým a pestrým tradíciám, ktoré viedli mladé generácie čistým srdcom, plnou dušou a boli vždy významným činiteľom pri vlasteneckej výchove človeka. Náš národ vždy zdobila pracovitosť, usilovnosť, húževnatosť, vytrvalosť a cieľavedomosť. Nijaké víťazstvo nám nespadne k nohám bez potu a boja.
Naše dejiny sú krásne, bohaté a slávne. Pre nás ony musia byť najväčšie, najdôležitejšie, najvzácnejšie, lebo sú NAŠE! Nepotrebujeme obdivovať tých, čo likvidovali pôvodné obyvateľstvo celých kontinentov. Do takejto „západnej kultúry“ nepatríme. Nedovoľme Slovensko, ani naše dejiny obliecť do cudzieho rúcha Buďme múdrymi vo vzťahu k minulosti, naučme sa ju hodnotiť múdrym rozmyslom, aby jasné svetlo národnej lásky ostalo aj u tých, čo sa na chlebovej postati roztratili po svete, aby naša sláva, naša pýcha ostávala v pamäti ľudu.! To, čo je naše, to si k srdcu priviňme ako vlastný národný poklad! … lebo beda národu, ktorý nie je hrdý na svoje meno, kto nedbá o vzdelávanie. Rodný jazyk je zrkadlom duše. Prebeda tomu, kto nedbá o svoj materinský jazyk. Preveľká hanba a beda štátu, čo vo svojich štátnych školách od materskej po tzv. univerzitu nevyučuje štátny jazyk, platí pedagógov, ktorí štátny jazyk ignorujú. Beda tomu, kto nedbá o svoju národnú kultúru, o svoje národné kultúrne ustanovizne, o naše národné kultúrne dedičstvo!
Úpadok národa prichádza vždy pri úbohosti, biednosti, lenivosti a sebectve jeho predstaviteľov.
Vystihol to A. Matuška (1946): Slováci sme, sme dokonca Slováci od rodu. A každý druhý národu na škodu. Som rád, že na naše slávnosti nikto „každý druhý“ nechodí.
Sme príliš malý národ, nemôžeme sa rozdeľovať na evanjelikov, katolíkov, kockatých či pásikavých. Nie sme Gemerci, Východniari, Záhoráci, ale Slováci! Naučme sa predovšetkým slúžiť sami sebe!
Š. M. Daxner mal veľkú dôveru v zdravý rozum národa slovenského. Nesmieme ho sklamať!
Vykročme do budúcnosti so zdravým rozumom v hrsti! Ochraňujme, bráňme a strážme svätú vec národa! Naučme sa svoje práva nielen spoznávať, ale aj ich uplatňovať, aby za stôl zasadla pravda nášho ľudu a aby sa môj pra-pra strýko Janko Francisci mohol zhora na nás usmievať, keď uvidí, že to Slovensko naozaj v nový kvet vykvetá!
17. júla 2023 Peter Dragijský
