Naša budúcnosť?


//Naša budúcnosť?

Naša budúcnosť je v pochopení našich nie celom poznaných dejín. Lebo ako čert svätenej vody sa bojíme prekročiť tieň cudzích teórií o „príchode“ našich predkov vtedy a vtedy stade a stade, ani analýza DNA nám neotvára očí – pozri aj poslednú knihu, nazvanú Slovenské územie v historickom kontexte. Tak či onak, trčí z našich dejín morálny imperatív slovenskosť = človečenskosť! Jeden z predsedov Matice slovenskej mysliteľ Vladimír Mináč napísal, že „všetky naše historické skúsenosti naším hlavným vlastníctvom“.
Ktoré sú to skúsenosti? Čo sa to niekomu aj nepáči, tu je kolíska slovanstva. Od Dunaja odchádzali slovanskí Česi, Poliaci, Chorváti i slovanskí Rusi. Ako Sloveni/Slovania máme úlohu preťažkú, a to priamo od Štúra: „Ak by Západ skutočne jedného dňa zašiel tak ďaleko a úplne sa vzdal kresťanstva, potom by bolo svätou povinnosťou slovanstva znovu prinavrátiť svojím vplyvom česť večnému krížu a dopomôcť mu ku konečnému víťazstvu. Buďte teda trpezliví, Slovania, nadíde náš deň, na juhovýchode sa začne brieždiť“.
Mináč jasnovidecky pokračoval, že „stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom značí stať sa bratom všetkých ľudí; taký je aj vznešený odkaz našich dejín“. Vznešený odkaz: stať sa bratom všetkých ľudí znamená neintrigovať, nemať dve či tri tváre, nehýriť falošnosťou! A samozrejme nekradnúť, dobre sa našim predkom žilo vtedy, keď sa nekradlo, keď – ako som to už bol napísal – vtedajšiemu nášmu prezidentovi stačila jedna či dve sutany.
Budúcnosť Slovenska je v prosperite a predpoklade, že si svoje nerozkradneme. A vyžaduje aj rovnocennú a spravodlivú spoluprácu so všetkými. A aj zotrvanie nášho vagóna zapojeného na vlak, ktorý má smer, rýchlosť a silnú lokomotívu, na európske hospodárske štruktúry? Aj. Za akúkoľvek však cenu? Aj za cenu straty identity? A ja cenu vazalstva a otvorených hraníc pre kohokoľvek?
Ak sú všetky historické skúsenosti naším hlavným vlastníctvom, je čas povedať, že nie! A nezabúdajme, kedy a kde sa začali naše dejiny tragicky komplikovať. Že to bolo po rozhodnutí v Mníchove koncom septembra 1938. A po diktáte zo Salzburgu z leta 1940. Zmenili sa časy, keď pre anglosaský svet boli Slovania len apendixom Európy? Nezmenili.
13. 10. 2017.

Marián Tkáč, predseda MS

2017-10-15T09:56:23+00:0015 októbra 2017 |Očami Matice|
X