Odkaz Alexandra Alagoviča pre súčasnú Galantu, a nielen pre ňu


//Odkaz Alexandra Alagoviča pre súčasnú Galantu, a nielen pre ňu

Miestny odbor Matice Slovenskej v Galante pripravil v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Galante a Rímskokatolíckym farským úradom prednášku o Alexandrovi Alagovičovi, farárovi v Galante v rokoch 1796 – 1807. Usporiadatelia privítali účastníkov prednášky v zaplnenej sále Vlastivedného múzea, medzi nimi p. primátora Galanty Petra Pašku, riaditeľa Vlastivedného múzea v Galante p. Michala Takácsa, zástupcu farnosti Galanta – kaplána Petra Gála, predsedníčku KR MS Trnavského samosprávneho kraja Libušu Klučkovú.

V prvej časti kultúrneho vstupu recitál oslavnej ódy z r. 1828 v prednese pani A. M. Kumprechtovej na Alexandra Alagoviča je súčasný aj dnes.

V druhej časti kultúrneho vstupu Andrej Hartl ml. žiak ZUŠ – JH na klavíry zahral skladbu „Farby vetra“ a v jeho hre všetky tóny boli poslom krásy a mladosti.

Hlavný organizátor, Ing. Pavel Lehotský, predstavil lektora prednášky JUDr. Štefana Martinkoviča, znalca života a diela Alexandra Alagoviča, keďže JUDr. Martinkovič pochádza z rodnej obce Alexandra Alagoviča z Malženíc, okres Trnava.

Predsavzatím a cieľom organizátorov podujatia bolo podrobnejšie predstaviť osobnosť – významného cirkevného i štátneho hodnostára Alexandra Alagoviča, osvietenca a organizátora náboženského a kultúrneho života Slovákov i Chorvátov, zviditeľniť jeho dobročinnosť a osobitne okrem iného výstavbu kostola v Galante.

JUDr. Martinkovič hneď v úvode nadviazal aktívny kontakt s poslucháčmi, zaujal ich svojím prednesom a konkrétnymi znalosťami o živote, diele a činoch Alexandra Alagoviča.

Cesta za vzdelaním mladého Alexandra sa začala v dodnes existujúcom kostole v Malženiciach, kde ako miništrant preukazoval svoj talent a záujem o štúdiá pod patronátom tamojšieho kňaza, Jakuba Hortulányiho. Ako 12-ročný nastupuje na Gymnázium do Nitry, neskôr Trnavy a pokračuje v štúdiách v Pešti. Po vysvätení za kňaza prešiel mnohými funkciami a v r. 1796 prichádza do Galanty ako farár, neskôr dekan Seneckého dištriktu. Ešte za Jána Horvátha, jeho predchodcu, sa uvažovalo o výstavbe nového kostola. V r. 1797 – 22. júna – po predchádzajúcich projektoch, finančných možnostiach bol položený základný kameň výstavby kostola. Nasledovali dni a mesiace aktívnej organizátorskej i staviteľskej činnosti, aby po troch rokoch stála dvojvežová monumentálna stavba nového kostola v Galante. Na základe osobného poverenia od trnavského vikára kostol požehnal farár A. Alagovič v rámci slávnostnej bohoslužby. Oficiálna vysviacka nového kostola sa uskutočnila v roku 1805 trnavským vikárom Jozefom Ignácom Viltom. Na výstavbu kostola prispeli nielen veriaci, ale i donátori z radov šľachty (Esterházyovci, Galgóciovci, i sám Alexander Alagovič).

V roku 1807 odchádza Alexander Alagovič nakrátko do Ostrihomu a v roku 1809 odchádza ako kanonik za správcu Ústredného seminára v Budapešti, neskôr je inštalovaný ako kanonik v Záhrebe (od r. 1821), aby sa potom na základe vymenovania pápežom Piusom VIII. po súhlase Budapešti i Viedne stal záhrebským biskupom.

Počas pôsobenia v Bratislave (1784) vo vtedajších priestoroch Bratislavského seminára na hrade sa bližšie zoznámil s Bernolákom, Fándlym a ďalšími vzdelancami. A práve v citovanom roku navštívil tento seminár Jozef II. a vyzval budúcich kňazov, aby sa božiemu ľudu prihovárali jeho rečou. V roku 1792 zakladajú v Trnave Slovenské učené tovarišstvo, ktoré približne za 50 rokov svojej existencie prinieslo bohaté ovocie v podobe rozvíjania slovenského jazyka na základe bernolákovčiny, ktorej prvá kodifikácia sa uskutočnila v roku 1787.

Aktivity Alexandra Alagoviča i po odchode z Galanty boli všestranné a dobročinnosť bohatá. V Močenku dal opraviť Kostol sv. Klimenta, v Záhrebe prestaval biskupský dvor, rekonštruoval interiér katedrálneho Chrámu sv. Ladislava v Záhrebe vrátane výstavby nového organu, podieľal sa na výstavbe niekoľkohektárového parku „Rybnjak“ v Záhrebe, kúpil a dal prestavať (v sume 60-tisíc forintov) detský sirotinec v Slavónskej Požege, popritom vykonával štátne funkcie vrátane zástupcu chorvátskeho bána. Podporoval kultúrnu činnosť, podieľal sa na vzniku i výstavbe hudobného ústavu v Záhrebe. Svojimi dielami v latinčine (ovládal 5 jazykov: latinský, slovenský, maďarský, chorvátsky a nemecký) pripravoval pôdu pre budúce záhrebské arcibiskupstvo a knižne vydal 4 zborníky svojich kázní v chorvátštine.

Po Alexandrovi Alagovičovi sú pomenované ulice v Malženiciach, Požege, Záhrebe i Galante, a v Malženiciach je postavená podstavcová busta. V Galante plánujú odhaliť pamätnú tabuľu.

Alexander Alagovič svojou pracovitosťou, húževnatosťou a najmä nespočetným množstvom dobročinných akcií sa zaraďuje medzi významné osobnosti Slovenska, ktoré prekročili svojím dielom Slovensko. Nespočetné množstvo oslavných básní na jeho adresu len dokresľuje jeho významné postavenie, pričom si zachoval skromnosť a pokoru. Alexander Alagovič zanechal hlbokú brázdu do povznesenia duchovného i materiálneho života Slovákov i Chorvátov, čím sa nezmazateľne zapísal do cirkevných, kultúrnych i svetských historických dejín, kde má trvale svoje dôstojné miesto.

V závere veľmi zaujímavej prednášky Ing. Pavel Lehotský vyslovil menom všetkých zúčastnených potleskom sprevádzané poďakovanie JUDr. Štefanovi Martinkovičovi a ďalším, ktorí sa pričinili o dôstojný rámec tohto podujatia.

 

Ing. Pavel Lehotský – MO MS Galanta

Fotografie z podujatia: Vlastivedné múzeum Galanta

 

2019-12-06T11:26:07+00:006 decembra 2019 |Trnavský kraj|
X