Ostrieľaný matičný harcovník jubiluje


//Ostrieľaný matičný harcovník jubiluje

Ján Brezovský sa narodil v Rákoši (Gemer) 22.3.1931. Otec Ján bol z Rákoša, matka Anna rod. Sidorová z Heľpy. Základ národno-kresťanského povedomia dostal od rodičov, ďalej ho rozvíjali učitelia a vlastný záujem. Už od prvej triedy recitoval a neskôr hral divadlo. Na meštianskej škole v Ratkovej r.1942 zásluhou učiteľa dejepisu Jula Bolfíka sa stal členom Matice slovenskej (budúci rok tomu bude 80 rokov!). Šiel do učenia za strojného zámočníka, ktoré úspešne ukončil tovarišskou skúškou v r.1949. Dva roky hral futbal za ŠK SMZ Jelšava ako registrovaný hráč. V r. 1950 prišiel študovať na Vyššiu priemyselnú školu strojnícku, majstrovskú. Spomína na odvážnu mladú profesorku slovenčiny slečnu Svrčkovú (neskôr Stachovú), ktorá oduševnene vštepovala národné povedomie cez staré dejiny Slovákov. Jej zásluhou sa stal členom Hviezdoslavovej knižnice. V r. 1952 úspešne ukončil „majstrovku“ a šiel pracovať do Sniny ako konštruktér. Po zamestnaní aktívne hrával futbal za miestny Spartak a mal podstatný podiel na založení a rozvíjaní šachového krúžku. Pri ZK ROH vzniklo Divadlo Pokrok. Založila ho skupina na čele s Jozefom Brunackým (hrával s J. Krónerom v P. Bystrici), ktorej sa stal členom. Na sklonku r. 1953 sa oženil s Margitou Jakubcovou a r. 1956 sa im narodila dcéra Katka (medzitým si odkrútil vojenskú prezenčnú službu). V r. 1957 sa prisťahoval k rodine do Košíc. Zamestnal sa v Rudnom projekte ako projektant, kde popri zamestnaní v r. 1960 úspešne ukončil priemyslovku s maturitou. V tomto období sa vysielala ranná rozcvička v češtine a to bol dôvod listom protestovať v Čsl. rozhlase Bratislava, aby ju nepreberali z Prahy. Tento protest inicioval so skupinou projektantov a bol po čase kladne vybavený. V r. 1960 sa im narodila ďalšia dcéra Vierka. To bol dôvod doriešiť bytový problém. V rámci náboru odišiel pracovať ako konštruktér od r. 1962 do VSŽ.

V r. 1963 sa zúčastnil slávnostného položenia základného kameňa pre novú budovu Matice slovenskej na Hostihore v Martine. Tu sa stretol s bývalým učiteľom dejepisu Julom Bolfíkom a kolegom z Rudného projektu Ing. Imrichom Kollárom, ktorý časť osláv malou kamerou aj nafilmoval. Zanietený Janko stále hľadal možnosti na odstraňovanie bielych miest slovenskej histórie. Navštevoval čoraz častejšie Vedeckú knižnicu, kde si obľúbil Kultúrny život, Ľudové noviny, Hlas ľudu. Keď sa finančná situácia rodiny zmenila na základe odmien, ktoré dostával z realizovaných zlepšovacích návrhov, usporili nielen na osobné auto, ale popri spomínaných časopisoch kupoval aj viac kníh, ktoré obohatili domácu knižnicu. V rámci súťaže „Najlepší zlepšovateľ VSŽ“ obsadil tretie miesto v r. 1969. V tom čase knižný trh neposkytoval takú ponuku kníh, ktoré by neskreslene dokumentovali historický obraz napr. prvej ČSR, alebo Slovenského štátu. Knižnicu obohatili napr. „sága“ Hlavajovcov od M. Urbana, či Amenmária od L. Ťažkého i Dejiny okupácie južného Slovenska od M. Viatora. Dostal sa i ku knihe „Slovenská otázka na pôde pražského snemu“ od K. Sidora, podávanej pod rukou.

Aktívny matičiar

V r. 1968 obnovil svoje členstvo v Matici slovenskej v MO MS v Košiciach. V Mostárni VSŽ zorganizoval dosť silnú skupinu matičiarov (za roky 1968-69 sa tu vybralo za členské a legitimácie 1024,- Kčs, ktoré prijal MO MS). Tu zorganizoval aj zájazd na futbalový zápas ČSSR – Brazília (jún 1968 Bratislava) so zastávkou pri mohyle gen. Dr. M. R. Štefánika na Bradle, kde položili veniec. V r.1969 za pomoci Ing. E. Podhoranyiovej a M. Svoreňa zorganizovali autobusový zájazd za krajanmi v zahraničí – MĽR, FSRJ a RĽR. Viezli pre nich 104 kníh v hodnote 2998,- Kčs. Faktúru preplatila Školská správa v Košiciach, vďaka za to patrí Jankovi Bradovkovi a Ľudovi Šomšákovi. Suveníry, sklo v hodnote 975.- Kčs, časopisy 77,- Kčs, štvorfarebné ceruzky 220,- Kčs a magnetofón 2258,80 Kčs + dve kazety magnetofónových pások, nahrávok rozhlasových čítaní, protestov proti okupácii Československa, platili účastníci zájazdu. Prvá zastávka, Békešská Čaba 5.9.1969, knihy a gramoplatne prevzal riaditeľ Mestskej knižnice pán Lipták, magnetofón odovzdali hudobnému skladateľovi pánu J. Sekerkovi a suveníry odovzdali učiteľskému zboru Slovenského gymnázia (ubytovaní boli v jeho Kolégiu). Druhá zastávka, Novi Sad – Stará Pazova, 8.9.1969, tu odovzdali spomenuté magnetofónové pásky v kaviarni Slávia redaktorovi slovenského vysielania Rádia Novi Sad a ubytovali sa v hoteli Srem v Starej Pazovej. Miestni učitelia nechceli prevziať knihy a gramoplatne, tie potom cestou do Rumunska odovzdali riaditeľovi základnej školy pánu Dudášovi v Kovačici. V obci navštívili maliara naivného umenia pána Jonáša, s radosťou im poukazoval svoje obrazy a na pamiatku každému dal jednu farebnú pohľadnicu. 11.9.1969 prišli do Nadlaku, kde odovzdali tretiu časť darov, ktoré prevzal pán profesor Ondrej Zetocha pre miestnu knižnicu. Dozvedeli sa o ňom, že sa odvážne pustil do vybavovania povolenia vydať Slovenský kalendár pre rumunských Slovákov. Odmenou zato od štátnej správy bolo, že ho prepustili zo zamestnania v školstve. Na rozlúčku na ich počesť zorganizoval zábavu. V sobotu 13.9.1969 sa vrátili domov. 18.11.1969 poslal Janko na vlastné náklady šlabikáre, čítanky pre l., 2. a 3. ročník, prac. listy, Slovenský jazyk pre 2. a 3. ročník a Detskú encyklopédiu v hodnote 781,90 Kčs.

V r. 1970 bol Ján Brezovský delegátom za MO MS na valnom zhromaždení Matice slovenskej v Martine. V r. 1972 ho zvolili na valnom zhromaždení MO MS v Košiciach za riadneho člena výboru, neprerušene ním bol vyše 20 rokov. V období normalizácie práca v MO MS neprestala. Akcie usporiadali po školách, niekoľkokrát v Dome umenia a v Štátnom divadle. Funkcia v zamestnaní požadovala zvýšiť si vzdelanie v odbore „oceľové konštrukcie“ formou pomaturitného štúdia na podnikovej škole VSŽ, ktorú úspešne ukončil v r. 1974. Roky 1968-69 zanechali stopy na jeho zdravotnom stave, čo ho sprevádza do dnešných čias. V r. 1976 pre zdravotný stav zmenil zamestnanie. Ako projektant technológ prešiel do skupiny samostatných projektantov. V r. 1980 ho operovali v Podnikovej nemocnici VSŽ na vredovú chorobu dvanástnika.

V r. 1991 odišiel do dôchodku a vzápätí nastúpil do funkcie tajomníka v MO MS v Košiciach. V roku 1992 ho zvolili do Dozorného výboru Matice slovenskej v Martine. Z významných podujatí v tomto období sa zaslúžil o inštalovanie výstavy „Andrej Hlinka – človek, kňaz, politik“. Zúčastnil sa pamätného stretnutia matičiarov v Šuranoch a zájazdu na Devín. Ján Brezovský je zakladajúcim členom Záujmového odboru regionalistiky Matice slovenskej (založený 11.1.2013).

Ján Brezovský je členom výboru Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Koníčkom mu je, okrem uvedeného šachu, aj numizmatika a filatelia.

V Trenčíne u dcéry, pod hradom Matúša Čáka, prežíva 90. rok života.

Ad multos annos, milý Janko!

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.

2021-03-10T14:08:50+00:0010 marca 2021 |Košický kraj|
X