Pietna spomienka na Annu Štúrovú


//Pietna spomienka na Annu Štúrovú

Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčíne do svojej činnosti od Roku Ľudovíta Štúra (2015) zahrnul aj starostlivosť o hrob matky Ľudovíta Štúra, Anny Štúrovej, rodenej Michalcovej, a Jána a Karola Štúrovcov na trenčianskom evanjelickom cintoríne. August je tak mesiac, v ktorom sa stretneme a pripomenieme si nielen rodinu Štúrovcov a ich vzťah k Trenčínu, ale aj význam osobnosti Ľudovíta Štúra a jeho snahy pracovať pre národ.

Príjemné ráno vo štvrtok 27. augusta, padajúce lístie, očistené hroby a čerstvo pokosené plochy okolo náhrobníka Janka a Karola Štúrovcov ˗ to všetko umocnilo slávnostnú, skoro rodinnú atmosféru a radosť zo stretnutia po obmedzeniach stretávania sa v dôsledku pandémie koronavírusu.

V úvode predniesla podpredsedníčka MO MS Jana Poláková báseň Ľ. Štúra Na matkinej mohyle. Predsedníčka MO MS v Trenčíne Ing. Anna Prnová privítala prítomných a hostí ˗ tajomníka MO MS Mgr. Mateja Mindára, dozorcu cirkevného evanjelického zboru Bc. Milana Samáka, dlhoročnú členku MO MS a predsedníčku trenčianskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov Ing. Margitu Ivaničkovú, dlhoročných aktívnych členov Mgr. Máriu a Ing. Ivana Kubelovcov, Mgr Oľgu Milošovičovú, Mgr. Annu Jamborovú, Martu Malánikovú zo spoločnosti M. R. Štefánika v Trenčíne, členku LK Omega Mgr. Lýdiu Šimkovú a vedúcu klubu kresťanských seniorov Mgr. Annu Plánkovú. Pani predsedníčka v úvode spomenula, že nemožno zabúdať na tých, ktorí prebudili národ rečou činov, hlavne mladej generácii. Rodina Štúrovcov a hlavne Ľudovít Štúr k nim patrili. Hodnotným príhovorom rodinu Štúrovcov a Michalcovcov zúčastneným priblížila Mgr. Mária Kubelová. Z jej príhovoru bolo cítiť osobnostný vzťah a znalosti prevyšujúce profesionálny záujem. Pútavo priblížila nielen ich životné osudy, ale aj detí a ich potomkov. Zdôraznila a pripomenula, že Samuel Štúr a jeho manželka sa snažili napriek všetkým hmotným starostiam a odriekaniu všetkým synom poskytnúť vyššie vzdelanie.

Na trenčianskom evanjelickom cintoríne je náhrobník najmladšieho brata Ľudovíta Štúra Jána a jeho syna Karola Štúrovcov. Tento rok (23. 9. 2020) uplynie 115 rokov od úmrtia Jána Štúra, ktorý mal zo všetkých detí najrušnejší život a ako jediný sa dožil vysokého veku (78 rokov). Od študentských čias bol literárne a publicisticky činný. V poslednom roku štúdia na gymnáziu v Bratislave pomáhal redigovať Slovenské národné noviny. Po liptovskomikulášskom zhromaždení, kedy musel Ľudovít Štúr utiecť do Prahy, ich redigovanie s pomocou Ľudovíta Dohnányho dokončil. Ján Štúr sa ako dôstojník zúčastnil všetkých troch výprav slovenského národného povstania. Historicky najcennejšie sú Rozpomienky na brata Ľudovíta, ktoré sa zachovali v rukopise. Jánov najmladší syn Karol sa po štúdiách práva usadil v Trenčíne, pôsobil ako advokát a verejný činiteľ. V roku 1819 založil a redigoval Trenčianske noviny. Na rozdiel od starších bratov zostal uvedomelým Slovákom.

V príhovore sa Mgr. Matej Mindár, doktorand politológie na TU Alexandra Dubčeka, vyjadril: „Na tomto mieste spolu s Annou Štúrovou našiel svoje miesto posledného odpočinku aj synovec kodifikátora spisovnej slovenčiny,  advokát, verejný notár a evanjelický kňaz Karol Štúr. Ako signatár Deklarácie slovenského národa zabezpečil slovenskému národu vyslobodenie sa spod maďarského útlaku. Je obrovská škoda, že mnohí obyvatelia Trenčína si neuvedomujú, aká významná osobnosť žila a pôsobila v našom meste. Je na nás, aby sme neustále pripomínali súčasnej generácii jeho pozitívny prínos k vytvoreniu prvej Českolovenskej republiky. Svojím podpisom Deklarácie slovenského národa 30. októbra 1918 nepriamo ovplyvnil rozhodnutie víťazných mocností vytýčiť južné hranice Slovenska potvrdené Trianonskou mierovou zmluvou 4. júna 1920. Mrzí ma, že okrúhlemu stému výročiu jej podpisu nevenovala súčasná vládna garnitúra primeranú pozornosť. Obzvlášť, keď naši južní susedia sa ani po rokoch nedokázali zmieriť s vytvorením nových štátov strednej Európy. Ako dôkaz uvediem fotografie maďarského premiéra Viktora Orbána zobrazujúce historické mapy dávno zaniknutého Uhorska. Pred pár dňami počas štátneho sviatku prvého uhorského kráľa sv. Štefana bol za jeho prítomnosti neďaleko budovy maďarského parlamentu slávnostne odhalený tzv. Pomník spolupatričnosti pripomínajúci „odlúčenie rozsiahlych maďarských území zvyšku krajiny“.“ Ľudia ako Karol Štúr si preto zaslúžia našu pozornosť. Česť jeho pamiatke!

Po príhovore predniesla Marta Malániková vlastnú báseň Verní národu. Na hroby sme položili kytice a vence. Zaver patril pánovi Milanovi Samákovi. Pietnu spomienku zakončil modlitbou a krásnymi slovami. Uvádzam ich v plnom znení: „Všemohúci Pane Bože, stojíme pri hrobe manželky, matky Anny Štúrovej a z úprimného srdca jej všetci ďakujeme za požehnaný život naplnený láskou, spravodlivosťou a obetavosťou nielen pre vlastnú rodinu, ale aj pre veci národné, ku ktorým viedla a vychovávala svoju rodinu. Pane Bože, prosíme Ťa za našu vlasť. Daj, aby náš národ, krajina prekvitala v pokoji, pravde, láske, viere a vo všetkých cnostiach ako záhrada, ktorú Hospodin požehnáva. Daj, nech obyvatelia našej vlasti nažívajú v svornosti a v usilovnom konaní všetkých povinností. Nebeský Otče, daj, aby aj naši predstavitelia svetskej správy na všetkých úrovniach viedli náš národ k pokoju, pravde a spravodlivosti. Daj nám rozumných vodcov, aby nehľadeli iba na svoje vlastné bohatstvo a blahobyt, ale nezištne a s láskou spravovali našu vlasť. Bože náš, daj nám múdreho ducha, aby sme všetci v tejto krajine dedičnú roľu národa pestovali zo všetkých síl, aby si každý jeden z nás svoju otčinu vážil, zveľadil a ctil. Rozprestri nad nami svoju ochrannú ruku, potešuj, povzbudzuj a požehnávaj nás v našom každodennom živote. O to všetko Ťa prosíme, keď sa k Tebe všetci modlíme.“

Záverom všetci zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí, predsedníčka poďakovala prítomným za účasť a vyjadrila presvedčenie, že o rok sa opäť stretneme.

Jana Poláková

MO MS v Trenčíne

2020-09-11T14:46:10+00:0011 septembra 2020 |Trenčiansky kraj|
X