Po stopách národovcov


//Po stopách národovcov

Slovenský národ mal vo svojej histórii mnoho významných osobností podieľajúcich sa na oživení a zachovaní slovenskej samostatnosti. Medzi takýchto predstaviteľov rozhodne patria Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, preto sa počiatočným cieľom našej expedície s názvom Po stopách národovcov stal Uhrovec, rodisko týchto významných mužov Slovenska.

Členovia spoločenských organizácií obce Trenčianska Teplá – MO Matice slovenskej a Regionálnej organizácie vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika aj za účasti niekoľkých žiakov základnej školy si dňa 27. augusta 2020 pripomenuli nielen tieto osobnosti, ale i ďalší významný medzník v živote nášho národa, a to návštevu pamätníka SNP na Jankovom vŕšku.

Naše kroky najskôr viedli do rodného domu dvoch významných slovenských osobností – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Pani sprievodkyňa Lýdia nás oboznámila so životom Ľ. Štúra, ktorý sa tu narodil 28. 10. 1815 v rodine národne uvedomelého učiteľa Samuela Štúra, pripomenula nám jeho študentské roky, no najmä jeho podporu literárnej tvorby, samovzdelávania, spoluprácu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom na uzákonení spisovného jazyka, založenie spolku Tatrín a vydávanie Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol tatranský. Štúr sa ako 32-ročný stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen a počas revolučných rokov 1848/49 bol organizátorom boja za národné práva Slovákov. Po neúspechu revolúcie v rakúsko-uhorskej monarchii sa stiahol z politického diania a venoval sa literárnej tvorbe najskôr v rodnom Uhrovci, potom v Modre, kde na následky zranenia po náhodnom postrelení sa puškou dňa 12. 1. 1856 zomrel.

V druhej časti domu, bývalej škole, sa nachádza expozícia venovaná osobnosti Alexandra Dubčeka, ktorý sa tu narodil 27. 11. 1921. V období hospodárskej krízy v roku 1925 Dubčekovci odišli ako členovia Interhelpa do Kirgizska, kde zostali do roka 1938. Mladý Alexander na protest proti fašizmu a v súlade s rodinnou tradíciou ako 18-ročný vstúpil do ilegálnej Komunistickej strany Slovenska a zúčastnil sa bojov v SNP. Po vojne sa usadil v Trenčíne, kde sa začala aj jeho politická kariéra. Bol pracovitý, obľúbený medzi ľuďmi a vynikal prirodzenými komunikačnými schopnosťami. Na začiatku roka 1968 stál na čele obrodného procesu a presadzoval tzv. „socializmus s ľudskou tvárou“. Po násilnej vojenskej invázii v auguste 1968 sa stal nepohodlným. Až po zmene režimu v roku 1989 sa opäť zapojil do politického života. Stal sa symbolom úsilia o demokraciu a humanitu, za čo dostal vo svete mnoho cien, vyznamenaní a čestné doktoráty niekoľkých univerzít. Na služobnej ceste z Bratislavy do Prahy dňa 1. septembra 1992 utrpel pri doteraz neobjasnenej autonehode ťažké zranenia, na následky ktorých 7. novembra 1992 zomrel.

Obe expozície v nás zanechali hlboký dojem umocnený premietnutím krátkych dokumentárnych filmov zo života týchto obdivuhodných mužov aj s odkazom pre ďalšie generácie.

Naším ďalším zastavením bolo Uhrovské múzeum, kde nás pani Elenka oboznámila s históriou i súčasnosťou obce Uhrovec, vzhliadli sme množstvo zaujímavých predmetov od zanietených zberateľov týkajúcich sa života a činnosti obyvateľov, hasičov, tamojšej sklárskej výroby, predstaviteľov, činiteľov i rodákov tejto krásnej obce.

Pani Elenka nám porozprávala aj o ničení počas 2. svetovej vojny, o partizánskych bojoch brigády Jána Žižku pôsobiacej v tejto oblasti, ako i o príprave a výstavbe pamätníka na Jankovom vŕšku, ktorý je symbolom hrdinstva i slávy a je poďakovaním všetkým, ktorí bojovali za našu slobodu, na pamiatku padlým hrdinom, ktorí položili v boji proti fašizmu to najcennejšie – vlastný život. Sprevádzala nás tiež na mohyle, kde nám sprístupnila aj mauzóleum s dokumentami o bojoch v Uhrovskej doline, s urnami so zemou z rôznych slovenských i zahraničných bojísk i s pozostatkami bojovníkov, a tiež nás zaviedla k hrobom na symbolickom cintoríne.

Na znak vďaky a úcty sme položili kytičky pri rodnom dome Štúra a Dubčeka i na mohyle za obec Trenčiansku Teplú.

Návštevu Uhrovca sme ukončili krátkym posedením spojeným s občerstvením v miestnej pizzerii ako i poďakovaním našej sprievodkyni za jej obsiahle a vyčerpávajúce informácie o obci Uhrovec.

Účastníci spomienkového zájazdu sa zároveň dohodli na stretnutí dňa 1. septembra, aby sme si pripomenuli ďalší významný medzník v dejinách nášho národa, a to Deň Ústavy SR, ktorá bola prijatá v roku 1992. Tento deň sme si uctili pri „Lipke Ústavy“ zasadenej v minulom roku pri obecnom úrade krátkym príhovorom a zaspievaním národných piesní.

Máme len jedno želanie – nezabúdajme na významné osobnosti a dni v histórii nášho národa, pripomínajme ich našim deťom a vnukom, aby národná hrdosť pretrvávala a rástla aj v nich, lebo národ, ktorý nepozná svoju minulosť nemá ani budúcnosť.

Výbor MO Matice slovenskej

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

2020-09-11T14:38:21+00:0011 septembra 2020 |Trenčiansky kraj|
X