Pomocná ruka oboch štátov nám štedro dopraje


//Pomocná ruka oboch štátov nám štedro dopraje

Rozhovor so Sandrou Kralj Vukšić – riaditeľkou SKC Našice, Chorvátsko

Dr.sc. Sandra Kraljová Vukšićová (1972) absolvovala dvojodborové magisterské štúdium slovenského jazyka a literatúry a etnológie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2009 na Katedre etnológie a etnomuzikológie v Nitre ukončila doktorandské štúdium. Od roku 2010 je riaditeľkou Slovenského kultúrneho centra Našice. Stálou súdnou tlmočníčkou pre slovenský jazyk bola menovaná v roku 2011. Ako šéfredaktorka mesačníka Slovákov v Chorvátsku Prameň pôsobí od roku 2014 (s prestávkou v rokoch 2018 a 2019). Od roku 2017 je členkou redakčnej rady časopisu Kontexty kultúry a turizmu, ktorého vydavateľom je Katedra manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2016 získala certifikát posudzovateľa projektov Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

Zaoberá sa výskumom Slovákov v Chorvátsku, zúčastnila sa na viacerých konferenciách doma a v zahraničí, uverejňovala svoje práce v Chorvátsku a na Slovensku a je autorkou početných príspevkov a recenzií. Spolupracovala na realizácii výskumu Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, v rámci ktorého bol zmapovaný súčasný kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátsku a vydaná knižná publikácia. Podieľa sa na rozvoji výstavnej činnosti Slovákov v Chorvátsku, pričom niekoľko výstav bolo prezentovaných aj v slovenskej komunite v zahraničí.

 

Začiatkom októbra oslávila dôležitá krajanská organizácia Slovenské kultúrne centrum v Našiciach svoje prvé významné jubileum – 10. výročie od svojho vzniku. Na jeho čele stojíte od roku 2011. Spomínate si na prvé roky práce v tejto funkcii? Aké boli Vaše počiatočné ambície?

Do Centra som prišla po jeho založení, čo znamenalo, že bolo potrebné formálne ho dostať do podoby, aby bolo aj administratívne funkčné. Takže bolo potrebné zaregistrovať sa do niekoľkých registrov, na rôznych úradoch, založiť bankový účet a podobne. V prvých rokoch sa často vyskytovali rôzne „výzvy“. Súviselo to s tým, že zakladateľom  ustanovizne je bežne štát alebo regionálna alebo lokálna samospráva, kým v našom prípade je to občianske združenie Zväz Slovákov. Zabehnúť nový právny subjekt stálo veľa námahy, a to nielen zamestnancov Centra, ale aj zriaďovateľa a poslanca pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v chorvátskom parlamente. Predsa však najmä podpora Ministerstva kultúry a médií Chorvátskej republiky umožnila existenciu našej ustanovizne. Od začiatku toto ministerstvo zabezpečuje platy pre zamestnancov, a v tomto roku pre budúcnosť zabezpečilo prostriedky pre režijné výdavky, čo v minulosti predstavovalo veľký problém.

Počiatočné ambície neboli veľké, veď na post riaditeľky som bola zvolená na obdobie jedného roka. Za ten čas nie je reálne očakávať, že človek za sebou nechá veľa viditeľného pokroku. Potom takmer celý ďalší rok malo Centrum iné vedenie. Vrátila som sa koncom roka 2013, pričom na konci roka 2014 bola v Centre zamestnaná druhá pracovníčka, čo malo pre pôsobenie Centra veľký význam. Už skutočne máme za sebou kus viditeľnej práce a je čo bilancovať.

 

Čím sa Slovenské kultúrne centrum zaoberá dnes? Podarilo sa Vaše ambície naplniť?

V Centre sme si v rámci strategických cieľov zvolili prezentáciu kultúry Slovákov v Chorvátsku, muzeálnu činnosť, budovanie knižného fondu a neformálne vzdelávanie. Prezentácia tradičnej a novej kultúry chorvátskych Slovákov doma a v zahraničí je teda jedeným z hlavných cieľov inštitúcie. V tomto smere svoju činnosť začalo SKC napĺňať v roku 2015, kedy bola naštartovaná výstavná činnosť usporiadaním prvej výstavy výtvarnej skupiny Kontrast MS Josipovec vo Vlastivednom múzeu v Našiciach. Za šesť rokov sme vystavovali celkovo 28-krát, z toho najčastejšie v Chorvátsku (18-krát), ale aj na Slovensku to bolo sedemkrát. V zahraničí sme, okrem Slovenska, prezentovali kultúru chorvátskych Slovákov aj medzi Slovákmi v Srbsku, presnejšie v Báčskom Petrovci, vo Viedni alebo aj v maďarskej Šoproni. Výskumná a muzeálna činnosť je naštartovaná, ale práca v terénne bola hlavne v tomto roku takmer nemožná, a tu je ešte stále priestor na zlepšenie, najmä čo sa týka  množstva výskumov. Akonáhle sa zvýši počet zamestnancov, bude možné viac sa venovať výskumu a múzejníctvu, pričom nebudú ochudobnené ďalšie sféry záujmu Centra.

Kontinuálne pracujeme na budovaní knižného fondu. Súčasne máme evidovaných 977 knižných jednotiek. Ide hlavne o dary slovenských organizácií z Chorvátska, ktoré zhodnotili, že Centrum je miesto, kde knihy budú využívané a vo vhodných podmienkach.

Starostlivosť o slovenské školstvo v Chorvátsku prebralo Slovenské kultúrne centrum Našice koncom roka 2014 od Zväzu Slovákov. Okrem administratívnych a organizačných úkonov, prebieha v tejto oblasti spolupráca aj na odbornej úrovni. Pravidelne sa tri až štyrikrát do roka realizujú pracovné stretnutia učiteľov, do prípravy a realizácie ktorých je SKC Našice aktívne zapojené. Naďalej sa podieľame na príprave, organizovaní a realizácii (účasť na projekte, príprava správy, vyúčtovanie) už zabehnutých projektov na edukáciu pedagógov, ale aj žiakov.

Spolu s kolegyňou – kustódkou v Centre zabezpečujeme fungovanie ustanovizne, pripravujeme pre SKC Našice aj iné subjekty, projekty, ich realizáciu, pracujeme na príprave časopisu Prameň, samostatne vedieme dvojjazyčnú webovú stránku centra, pripravujeme všetky propagačné materiály – letáky, katalógy k výstavám, plagáty, pozvánky, diplomy, zúčastňujeme sa na odborných a vedeckých podujatiach či konferenciách tu aj na Slovensku. Vydali sme knihu o prvých piatich rokov pôsobenia Centra a podpísali sme sa pod viacero publikácií súvisiacich so slovenským školstvom v Chorvátsku.

Všetky ambície sme však zatiaľ nenaplnili, keďže sú naplánované na dlhšiu dobu. Naše Centrum, ak ho porovnáme s životným cyklom človeka, práve prežíva prechod z detského veku do dospelého. Len teraz, keď budú úplne vytvorené podmienky pre jeho plné pôsobenie, začne plnohodnotne žiť a tvoriť. Pred nami je stále veľa práce, avšak oblasť kultúry a vzdelávania je nevyčerpateľný prameň.

           

Na ktoré úspechy Centra ste hrdá a naopak, kde vidíte rezervy a možnosti na ďalší rozvoj Centra a jeho aktivít?

V období, ktoré je za nami, sme si cieľavedome a usilovne vyšľapávali cestu a vytvárali vlastné miesto v kultúrnej a vzdelávaco-vedeckej spoločnosti tu v Chorvátsku, ale aj v materskej krajine a medzi krajanmi v okolitých štátoch. V rámci činnosti boli budované väzby s materskou krajinou, a to nadväzovaním spolupráce s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Sekciou medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Múzeom kultúry Chorvátov na Slovensku, Maticou Slovenskou v Martine a Krajanským múzeom Matice slovenskej, Ústavom pre jazykovú a odbornú prípravu Univerzity Komenského a Centrom ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Bratislave, Metodickým centrom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Katedrou manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Konštantína Filozofa v Nitre.

V domovskej krajine udržiava SKC v Našiciach živé kontakty okrem Zväzu Slovákov ako zriaďovateľom, aj s maticami slovenskými, s učiteľmi slovenského jazyka a kultúry, riaditeľmi základných a stredných škôl, na ktorých sa vyučuje slovenský jazyk, poslancom pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v chorvátskom parlamente, Radou pre národnostné menšiny, Ministerstvom vedy a vzdelávania, Ministerstvom kultúry a médií ako aj s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Záhrebe.

Záleží nám na vytváraní väzieb a kontaktov, lebo sme si vedomí, že úspech nezávisí iba od úsilia zamestnancov. Pre jeho dosiahnutie je potrebná pevná opora v serióznych, kvalitných a odborných spolupracovníkoch a pracoviskách, tak u nás ako aj v zahraničí, osobitne na Slovensku. Dobre vybudovania sieť kontaktov nám prináša v posledných rokoch snáď aj polovicu úspechu.

Čo plánujete uskutočniť v nadchádzajúcom roku?

Našim hlavným cieľom v nadchádzajúcom roku je dokončenie rekonštrukcie budovy, v ktorej Slovenské kultúrne centrum bude mať svoje sídlo v plnom slova zmysle. Je to veľký a dôležitý dlhoročný projekt, ktorý ťaháme od založenia našej ustanovizne. Rekonštrukcia je financovaná Ministerstvom kultúry a médií Chorvátskej republiky. Ukončenie v nastávajúcom roku by malo byť realizované s pomocou prostriedkov získaných od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Podpora poslanca pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v chorvátskom parlamente pána Vladimira Bileka, ako aj predsedu Zväzu Slovákov Mirka Vavru je aj v tejto oblasti chvályhodná.

V porovnaní s týmto projektom sú ostatné plány skromnejšie. Je to napríklad príprava publikácie o pôsobení Slovenského kultúrneho centra Našice v rokoch 2016 – 2020, niekoľko výstav jednak vo vlastných priestoroch, ale aj v zahraničí, projekty súvisiace s jazykovým prejavom Slovákov v Chorvátsku, starostlivosť o slovenské školstvo a realizácia projektov z tejto oblasti.

 Akou mierou Vám pri práci pomáha Slovenská a Chorvátska republika? Je ich súčinnosť dostačujúca?

Podpora je postačujúca. Alebo presnejšie povedané, Slovenské kultúrne centrum Našice nedokáže absorbovať všetky možnosti, ktoré ponúkajú Slovenská a Chorvátska republika prostredníctvom rôznych inštitúcií, programov a projektov. Aby sa tak stalo, bolo by potrebné doplniť pracovný tím. Súčasne personálne obsadenie dvomi osobami, v zložení riaditeľ – etnológ a slovenčinár a kustód – muzeológ a slovenčinár, obsiahne len určité množstvo povinností.  Nápadov a práce je prebytok, pracovnej sily nedostatok. Ale pomocná ruka oboch štátov nám štedro dopraje. Prejavom podpory pri príležitosti 10. výročia SKC bola aj návšteva predsedu vlády Andreja Plenkovića a ministerky kultúry a médií Niny Obuljenovej Koržinekovej. Iste by nás navštívili aj hostia z inštitúcií zo Slovenska, hlavne predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip a riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Zuzana Pavelcová,  ktorí však boli z dôvodu pandémie s nami aspoň na diaľku, respektíve poslali gratulácie k výročiu prostredníctvom listov. Pri tejto príležitosti úprimne ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na skvalitňovaní našej doterajšej činnosti a aktívne sa zúčastňovali na živote našej inštitúcie.

Za rozhovor ďakuje

Zuzana Pavelcová

2020-12-29T11:41:06+00:0029 decembra 2020 |Zahraničie|
X