Poznávací zájazd – „Po zemplínskych pamiatkach“


//Poznávací zájazd – „Po zemplínskych pamiatkach“

Poslednú sobotu v mesiaci jún zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach Poznávací zájazd – Po zemplínskych pamiatkach. Zamerali sme sa predovšetkým na Dolný Zemplín. Krátku zastávku pred prechodom na zemplínsku stranu sme venovali Pamätníku víťazstva na Dargove. Odhalený bol pri príležitosti 10. výročia bojov o Dargovský priesmyk. Pôvodne stál v tesnej blízkosti hlavnej cesty, na súčasné miesto bol premiestnený v roku 1975. Nápis na súsoší hlási „na pamiatku víťazstva hrdinskej sovietskej armády nad fašistickými vojskami v boji o priesmyk Dargov v januári 1945 vďačný ľud košického kraja“. Mnohí možno netušia, že autorom súsošia na pamätníku bol akademický maliar Vojtech Löffler, pochádzajúci z Košíc.

Nasadáme do autobusu, nechávame za sebou Abov a smerujeme do Bánoviec nad Ondavou. Tu sme si pozreli expozíciu a vypočuli krátku prednášku v Literárnom múzeu Pavla Horova. Nachádza sa v bývalej základnej škole, ktorá ako plynul čas, prestala plniť svoju funkciu. Múzeum bolo otvorené v roku 1987. Autorom expozície bol historik a pracovník Matice slovenskej Imrich Sedlák. Múzeum má dva tematické celky. Na prízemí je prezentovaná osobnosť Pavla Horova, nachádzajú sa tam ukážky z jeho diel aj samotné vydané knihy. Druhá miestnosť na prízemí je zariadená ako pracovňa Horova s pôvodným autentickým vybavením. Zaujme hlavne bohatá knižničná zbierka. Na poschodí je situovaná miestnosť s osobnosťami pôsobiacimi na Zemplíne, druhá miestnosť je vyhradená na besedy, prednášky a premietanie. V celej budove sa nachádzajú ukážky tradičnej zemplínskej keramiky.

Básnik a prekladateľ Pavol Horov (1914-1975), vlastným menom Pavol Horovčák bol rodák z Bánoviec nad Ondavou, gymnázium vyštudoval v Michalovciach a na bratislavskej učiteľskej akadémii získal spôsobilosť učiť na meštianskej škole. Učil v Čani a v Michalovciach. V rokoch 1948-1951 bol riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach. V jeho tvorbe dominuje rodný Zemplín, odpor voči vojne, badať zaujatosť folklórom a štúrovskou poéziou, ktorú vystriedal záujem o poéziu L. Novomeského, ktorý ovplyvnil sociálnokritický aspekt jeho poézie. Prekladal z bulharskej, perzskej, tureckej, lužickosrbskej a poľskej poézie. Medzi jeho významné diela patrí Nioba matka naša, Defilé, Moje poludnie, Srdce nad nami. Ocenený titulmi národný umelec a zaslúžilý umelec.

Našou ďalšou zastávkou boli Pozdišovce. Obec je známa predovšetkým ľudovým hrnčiarstvom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z 11. októbra 1416.  My sme sa zastavili u pána Jána Parikrupu, ktorý je dnes posledným nositeľom pozdišovskej tradície hrnčiarstva. Keramiku už nevyrába, ale udržiava pamätnú izbu, v ktorej sa nachádzajú ručne vyrobené majoliky – džbány, vázy baňaté i štíhle, taniere a misky rôznych veľkostí. Typický znak pozdišovskej keramiky je tmavý až čierny podklad, na ktorom sú maľby a motívy ako ľudová karička, ruže a rôzne vzory z miestnej tradície ornamentu. Návštevníci k nemu prichádzajú z celého sveta. A niet sa prečo čudovať. Tradičná pozdišovská keramika je nádherná, očarí svojimi typickými znakmi, ktoré sa počas rokov veľmi nemenili. Snáď nájde dôstojného pokračovateľa, aby táto viac ako šesťstoročná výrobná tradícia nezanikla.

V Pozdišovciach už začína poprchávať, preto sa ponáhľame do autobusu a smerujeme do obce Vinné. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249. Tu sme sa zastavili pred kostolom sv. Anny, kde je umiestnená busta významného Slováka Františka Jozefa Fugu, ktorý sa tu narodil. K buste kladieme kyticu kvetov. František Jozef  Fuga vlastným menom František Figa bol generálny vikár slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a sv. Metoda v Kanade, redaktor a národovec. Založil slovenské vydavateľstvo, kde tlačil exilovú literatúru. Prispel k založeniu zahraničnej Matice slovenskej v argentínskom meste Luján, keď sa stal jej tretím predsedom, činnosť sa presunula do Kanady, kde sa rozvíjala spolupráca s Kanadskou slovenskou ligou. Aby odlíšil Slovákov od iných slovanských národov používajúcich bielo-modro-červenú trikolóru, stal sa tvorcom návrhu novej slovenskej zástavy. V strede umiestnil dvojkríž na troch modrých vrchoch. Tieto symboly symbolizovali snahu o svojbytnosť Slovenska v revolučných rokoch. Fuga vypracoval grafický návrh vlajky a od roku 1984 sa stáva oficiálnom vlajkou Zahraničnej Matice slovenskej. Po vzniku slovenskej republiky sa súčasná štátna vlajka líši od Fugovej iba malými úpravami. Znak je situovaný v ľavom hornom rohu v zmenšenom formáte.

V obci Vinné sa nachádza aj neskororenesančný kaštiel postavený v druhej tretine 17. storočia. Stavebne ho rozšírila a do barokovej formy upravila rodina Draveczkých. Obec Vinné bola vypálená v roku 1944 fašistami, ale ich besnenie sa zastavilo ktovie prečo pred kaštieľom, ktorý tým pádom nebol zničený. Pôvodný majiteľ Július Szemére sa už ale nevrátil a interiér bol celý vyrabovaný. Dnes kaštieľ vlastní obec v osobnom vlastníctve. V pláne je spolu s okolitým parkom jeho rekonštrukcia.

Predposlednom zastávkou je mesto Veľké Kapušany. Nachádza sa tu opustená socha Ľudovíta Štúra v nadživotnej veľkosti, pri ktorej sa asi dlho nezastavil nikto, kto by bol ochotný uctiť si aspoň sviečkou či kyticou tohto velikána slovenských dejín. Socha pôsobí majestátnym dojmom, Štúr drží v ľavej spustenej ruke knihu a pravú má pokrčenú na úrovni hrude. Črty tváre majú odhodlaný výraz, ako keby aj teraz ešte vyzýval Slovákov do boja o udržanie ich národných práv. Pri soche sme si zaspievali matičnú hymnu „Kto za pravdu horí“ a na znak úcty upevnili venček.

Na neskorý obed sme sa zastavili vo vinárskej Strede nad Bodrogom.

Počasie bolo k nám milosrdné, veľký lejak nás nezastihol. Týmto zájazdom sme spoznali  malú časť kultúrneho dedičstva dolného Zemplína, zvýšili sme svoju informovanosť o osobnostiach súvisiacich so zemplínskym regiónom a spoznali sme malú dedinku s viac ako šesťstoročnou tradíciou výroby keramiky. Cez poznávanie jednotlivých regiónov si uvedomujeme a upevňujeme vlastnú národnú identitu, kultivujeme pozitívny vzťah k našej vlasti, k našim predkom a koreňom, ktoré utvárali našu štátnosť. Zájazd sa vydaril a verím, že každý si z neho odniesol príjemné spomienky zo zmysluplne stráveného dňa.

      Michal Matečka

predseda MO MS Košice

 

Miestnosť venovaná po P. Horovovi

Pamätník na Dargove

Veľké Kapušany – socha Ľ. Štúra

Vinné – busta F. J. Fugu

Pozdišovská keramika

2020-07-03T16:33:22+00:003 júla 2020 |Košický kraj|
X