Prezentácia knihy Rudolfa Dobiáša „Ako sa spieva v klietke“


/, Trenčiansky kraj/Prezentácia knihy Rudolfa Dobiáša „Ako sa spieva v klietke“

Obmedzenia počas pandémie  značne zasiahli do kultúrnej oblasti. Mnohé pripravené a naplánované podujatia boli zrušené. Milovníci literatúry si však ešte pred opatreniami, v súvislosti s druhou vlnou pandémie, užili stretnutie s knihou a spisovateľom.  Spoločenská miestnosť Verejnej knižnice Michala Rešetku/VKMR/ v Trenčíne 9. Septembra 2020 patrila spisovateľovi Rudolfovi Dobiášovi  a hlavne  prezentácii jeho zatiaľ ostatnej knihy „Ako sa spieva v klietke“. Prítomných privítala riaditeľka VKMR Ing. Gabriela Krokvičková, o hudobný úvod a vstupy sa postarala hudobná skupina MonaLuca. Výber nebol náhodný, skupina má vo svojom repertoári zhudobnené verše pána Dobiáša.

Prítomní  boli rodinní príslušníci, priatelia, pozvaní hostia, členovia Literárneho klubu OMEGA /pán Dobiáš stál pri jeho založení v septembri 1996/ a matičiari. Z prítomných hostí spomeniem predsedníčku KR MS Trenčianskeho kraja Žofiu Hrančovú, predsedníčku KO JDS Mgr. Annu Prokešovú a predsedníčku Klubu kresťanských seniorov Mgr. Annu Plánkovú. Úprimne a s potlačovaným dojatím som sa poďakovala, že vedenie knižnice a pán Dobiáš  ma vybrali uvádzať toto stretnutie. Na otázku prečo dal mne takúto príležitosť, odpovedal s tou svojou jemnou iróniou – čo už budem po toľkých rokoch meniť. V marci tohto roku uplynulo 37 rokov od  môjho prvého stretnutia s pánom Dobiášom a básnikom Ondrejom Čiliakom /knihovníkom, ktorý už nie je medzi nami /, ktorých tvorbu som uvádzala.  V knihe „Ako sa spieva v klietke“  /podtitul Minulosť nezomiera/ venuje Čiliakovi pán Dobiáš dve spomienky „Odišiel za svetlom“ a „Môj prvý priateľ básnik“. Uvediem aj skutočnosť,  že pán Dobiáš bol na riadnom valnom zhromaždení MO MS roku 1990  v Trenčíne zvolený za jeho predsedu a  v ďalšom období pôsobil vo funkcii podpredsedu. Pri 100 výročí založenia MO MS v Trenčíne mu členským ústredím MS  bolo udelené ocenenie. Vznik  knihy , ktorú dnes vyprevadíme medzi čitateľov, výstižne v edičnej poznámke vyjadril znalec tvorby Rudolfa Dobiáša Milan Resutík: „Že spisovateľ je pripravený bilancovať svoj život, ale aj svoje dielo – respektívne  – čo najviac z toho čo priniesol život a čo deň dal.“ O Dobrom Dobranovi z Dobrej          /p. Dobiáš je rodák z Dobrej/, taký názov má príhovor jeho  blízkeho priateľa, výtvarníka Jozefa Vydrnáka k jeho jubileu v roku 2009, bolo už povedané a napísané veľa. Pán Dobiáš mu v tejto knihe venuje Slovo o maliarovi. Nemá rád rozruch okolo seba – stačilo by mu keby som povedala: narodil sa, napísal, vstúpil ticho do literatúry. Dovolím si však predstaviť spisovateľa Rudolfa Dobiáša v krátkom curriculum vitae, o jeho tvorbe a živote by mohol byť aj dvojdňový seminár.

Kto je Rudolf Dobiáš? Oblasť autorského záujmu je širokospektrálna: próza, poézia, literatúra pre deti a mládež, publicistika. V súčasnej literatúre  má výnimočné postavenie – tak svojím životom ako aj témami svojich kníh. Ako čerstvého maturanta na gymnáziu v Trenčíne ho v roku 1953 zatkli a odsúdili na 18 rokov väzenia za protištátnu činnosť /distribúcia protikomunistických letákov/. Na základe amnestie v roku 1960 ho prepustili na slobodu. Po návrate musel bojovať o holú existenciu. Jeho literárne texty spojené s tvorbou pre deti a mládež a rozhlasovými hrami, najmä rozprávkami, ktorými sa dostal do povedomia poslucháčov v 70 a 80-tych rokoch. Na otázku prečo pre deti? odpovedal  – tvorba pre deti bola pre mňa takou únikovou chodbou. Tam som nemohol zabŕdnuť do ideových konfliktov, vojsť do osích hniezd “. Napriek tragickej skúsenosti má Dobiášova  poézia a rozprávky pre deti v sebe veľa hravosti , fantazijnosti a humorne odľahčeného pohľadu na detský svet. Zlomový bol ako sám povedal v jeho živote rok 1975. Vrátil sa k písaniu nielen poézie a hier pre deti a mládež. Uspel hneď v dvoch súťažiach rozhlasových hier pre deti aj pre dospelých – prvá rozhlasová  rozprávka „Štyria bratia“, vysielaná  roku 1975 v Slovenskom rozhlase a o niečo neskôr Mladé letá vydali jeho prvú knihu poviedok pre mládež „Veľké biele vtáky“.

Kde je tá krásna krajina

kam chodí vietor spať ?

Rozkvitá nad ňou kalina,

zurčí v nej vodopád,

namiesto stonu ťažkých pút

zaznel v nej hlahol zvonov.

Buď pozdravená, šťastná buď

a zachovaj nám domov!                            /Pieseň o rodnej zemi z knižky „Perličky na slniečku“/.

Dodávam, že báseň zhudobnil folklórny súbor Teplanka z Trenčianskej Teplej.

 V roku 1976 riskol zmenu a odišiel na tzv. voľnú nohu. Prežil tieto neľahké roky, vypomáhal si nenáročnými zamestnaniami.  Po  zmene politického režimu 1989 sa Rudolf Dobiáš rozhodol vydať svedectvo o sebe a dobe v podobe noviel či románov – teda beletrie. Od roku 1996 postupne vydal zbierky noviel Temná zeleň , Tajní ľudia, Zvony a hroby, Znovuzrodenie – výber 16 noviel „Príbehy z prítmia“ . Výstižné sú slová Vladimíra Petríka  v doslove knihy „Príbehy z prítmia“ :

„ Sila Dobiášových próz vyplýva z autenticity zažitého a zároveň nespochybniteľného prozaického talentu poznačeného lyrizmom. Jeho osobná tragédia sa viaže na vek, v ktorom sa tvorí osobnosť, vek intelektuálneho a emocionálneho dozrievania. Všetky zážitky sa v tomto prípade uložili hlboko do autorovho vnútra a stali sa súčasťou charakteru. Hoci sa k nim Dobiáš vrátil až po štyroch desaťročiach, ich podoba nevybledla, zostala im drsná aktuálnosť a naliehavosť. Preto sú stále pôsobivé.“

Slová autora: Namiesto prológu:

V roku 1960 sa dočkali slobody tisícky politických väzňov, nespravodlivo stíhaných komunistickým režimom. Bol som jedným z nich. Pre nich kvôli spravodlivosti a aby sa na nich nezabudlo, som napísal túto knihu spomienok. Mnohí z nich, hoci už nie sú medzi nami, si zaslúžia, aby sme ich životy bližšie poznali.

V tejto knihe pán Dobiáš spomína ľudí /priatelia, známi i neznámi/, ktorí mu pomáhali prvé týždne, mesiace ba i roky života – boli medzi nimi spisovatelia, dramaturgovia, maliari, redaktori.

Pán Dobiáš  priznáva, že si ho výtvarné umenie podmanilo až v hlbokej dospelosti, keď ho roku 1962 priateľ zoznámil s akademickým maliarom Andrejom Belocvetovom v jeho pražskom ateliéri. Priateľom výtvarníkom venoval v tejto knihe kapitolu Pozvanie do galérie. Kapitola  Priatelia  venovaná priateľom Antonovi Balážovi – stretnutie s ním a jeho záujem o tvorbu a život R . Dobiáša vyústilo do úspešného knižného rozhovoru „Vyniesť na svetlo dňa príbehy dlhej noci“ Antonovi Srholcovi , MUDr. Ladislavovi Kvasničkovi, Mgr. Jánovi Halašovi a mnohým priateľom výtvarníkom.

Jednoznačným zámerom a poslaním knihy „Ako sa spieva v klietke“ bolo nestratiť čo len jedno zrnko z krutej pravdy 50-tych rokov a vydať svedectvo o neochvejnej viere, ktorá bola napokon silnejšia než všetky príkoria režimu. K týmto pozoruhodným  okrem spomínaných patrí kolosálne štvorzväzkové dokumentárne dielo „Triedni nepriatelia“.

V závere spomeniem príspevok Tibora Žilku v zborníku štúdií z medzinárodnej konferencie s názvom „Rudolf Dilong a katolícka moderna v Nitre 2019“: Väzenská tematika v tvorbe Rudolfa Dobiáša. Príspevok  je dôkazom toho, že vždy sa dozviem niečo nové aj napriek tomu, že o spisovateľovi Rudolfovi Dobiášovi bolo napísané veľa, ale ešte nie všetko. Autor uverejnil na záver známu a pôsobivú báseň „Kam odchádzate jáchymovskí chlapci?“ Prítomní si ju vypočuli v prednese samotného autora.

Symbióza hrobu a fáranie pod zemou dáva básni svoje čaro, hĺbku a umeleckú hodnotu/Tibor Žilka/

Celkom na záver :

Pri Rudolfovi Dobiášovi by sme snáď mohli porozmýšľať aj nad otázkou, či je viac spisovateľom alebo svedomím. Ak by sme už takúto otázku vskutku aj položili, pýtať by sme sa mohli aj na to, čo potrebuje Slovensko, resp. čo mu chýba viac, spisovateľov či svedomie ?

Ako sa spieva v klietke ? Ťažko a vôbec sa tam nedá lietať.

Janka Poláková, MOMS Trenčín

RUDOLF DOBIÁŠ

Krst samotnej knihy

2020-10-30T15:31:15+00:0030 októbra 2020 |Správy z krajov, Trenčiansky kraj|
X