Protagonista histórie Dolnozemských Slovákov


//Protagonista histórie Dolnozemských Slovákov

K 30. výročiu zrodu nezávislej suverénnej Slovenskej republiky

Jedným z protagonistov histórie Dolnozemských Slovákov je i Ján Jančovic nar. 06.02.1941, rodák z obce Pôtor v bývalej Novohradskej stolici (Nógrád),  ktorá dostala názov podľa slovenského hradného komplexu „Nový hrad“, ležiaceho na mieste kde Dunaj mení svoj tok o 90°.

Základom formovania jeho osobnosti bola rodinná výchova v prostredí bohatom na historické udalosti. Roľnícky pôvod jeho rodiny, hlboký vzťah k prírode si umocnil štúdiom na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a Karlovej univerzite v Prahe.

Nadobudnuté odborné vzdelanie využil pri tvorbe svojej celoživotnej publikačnej činnosti, v ktorej sa predovšetkým  venuje historickej etape vývinu Uhorského štátu a ktorú tiež môžeme nazvať aj obnovou Uhorského štátu.

Počas tureckej okupácie Uhorska (1525 – 1689) spustnutú Dolnú zem začali osídľovať chudobní slovenskí roľníci a to útekom od svojich zemepánov. Autor sa vo svojich dielach „Za chlebom na Dolnú zem“ a „Z kolísky na Dolnú zem“ venuje osudom utečencov v tých najširších súvislostiach a opisuje ich strastiplné putovanie, ktoré niekedy trvalo aj 28 dní. Tí majetnejší,  viezli  svoje najnutnejšie veci  na prežitie na voze, ostatní putovali peši s batohmi  na chrbte. Údaje a poznatky, ktoré autor čitateľovi ponúkol, jasne poukazujú aj na to, že dejiny dolnozemských Slovákov sú integrálnou súčasťou našich národných dejín.

Od začiatku 17. storočia sa začalo rozmáhať aj vytváranie feudálnych  veľkostatkov, ktoré vyvrcholilo v prvej polovici 18. storočia, keď šľachta pri vytváraní majetkov – veľkostatkov násilne zaberala poddanskú pôdu. Sústavné vykorisťovanie viedlo  poddaných k protestom voči svojim zemepánom.  Vydržiavanie vojska, plienenie počas stavovských povstaní, časté epidémie, daňové bremená a iné vykorisťovanie poddaných ešte viac zhoršilo hospodárske a sociálne postavenie obyvateľstva. Utrpenie Slovákov znásobovalo vedomie bezmocnosti voči brutálnemu národnostnému útlaku v podobe vyhlásenia: „ Tu existujú len Tóti – náhodne stmelená komunita bez minulosti a bez vlasti.“.

Maďarizácia na Dolnej zemi, rovnako aj v pôvodnej vlasti Slovákov, bola formou politického boja vládnucej triedy proti viedenskej politike. Zároveň išlo o posilnenie politickej pozície stavov v stolici. Maďarizácia však neriešila základné životné podmienky. Stredná a nižšia šľachta útlakom nemaďarských národností si zväčšovala možnosti predovšetkým na upevňovanie ekonomickej moci a tým na vlastné obohacovanie sa na úkor utláčaných. Vďaka rozhodnutiu  predstaviteľov víťazných mocností po skončení prvej svetovej vojny – Uhorsko zaniklo. Slováci a Česi slobodne rozhodli o vzniku prvej Československej republiky. Odveká túžba Slovákov Dolnej zeme vrátiť sa do pôvodnej vlasti svojich predkov sa mohla naplniť až po skončení druhej svetovej vojny v roku 1947. Túto etapu ich života prezentuje autor vo svojich dielach „Navrátilci“ a „Život a dielo exilových pracovníkov“.

Publikačná činnosť Jána Jančovica, ako celoživotné dielo poskytuje ucelený obraz o živote Dolnozemských Slovákov a ich  podiele na zrode nezávislej a suverénnej Slovenskej  republiky.

Súčasné dianie na Ukrajine nám pripomína, že : „Nič nie je dané raz a navždy.“. A preto  je aj úlohou pre nás všetkých každodenne zachovávať  odkaz našich predkov!

Ján Marko

popis k foto: Z uvedenia spoločnej monografie o obci Diakovce autorov Jána Jančovica a predsedníčky MO MS Diakovce Márie Urbanovej a kol. Publikáciu vydal MO MS Diakovce v roku 2012 pri príležitosti 65. výročia presídlenia Slovákov z Čanádalbertu do obce Diakovce v okrese Šaľa.

Zdroj foto: oslovma.hu

2022-06-10T09:30:47+00:0010 júna 2022 |Nitriansky kraj|
X