Slováci a rodáci si pripomenuli štúrovca Janka Kučeru/10. ročník Posolstva piesní Slovensku a svetu


//Slováci a rodáci si pripomenuli štúrovca Janka Kučeru/10. ročník Posolstva piesní Slovensku a svetu

Kultúrna obec spoločne s Maticou slovenskou usporiadali 10. ročník Posolstva piesní Slovensku a svetu a pripomenuli si štúrovca Janka Kučeru. Posolstvo piesní sa koná pri príležitosti príchodu svätých bratov Cyrila a Metoda na naše územie. Inicioval a pripravil ho prvý ponovembrový predseda Matice slovenskej doc. Viliam Ján Gruska s kolektívom, odvtedy sa koná každoročne predposlednú sobotu v júli a začína presne o 12 hodine, spieva sa po kopcoch na viacerých miestach Slovenska. Folklórne a hudobné súbory zo Sklabine a kolektívni členovia z Miestnych odborov Matice slovenskej (MO MS) Bystrička a Sučany spievali viac ako hodinu slovenské ľudové piesne.

PhDr. Jela Borcovanová, dlhoročná pracovníčka Matice slovenskej, priblížila činnosť, dielo a život doc. Viliama Jána Grusku, ako aj osobné spomienky na prácu, osobné skúsenosti a osobnosť tohto kultúrneho činovníka. Pozdrav za Maticu slovenskú a jej predsedu JUDr. Mariána Gešpera predniesol tajomník MS pre národnostné vzťahy dr. Viliam Komora. Ten zároveň poďakoval sklabinskému organizátorovi Milanovi Kováčovi, vyjadril nádej, že už najbližšie budú organizovať podujatia a vystupovať ako členovia nového miestneho odboru v Sklabini. Poďakoval aj predsedníčke MO MS Bystrička Mgr. Miroslave Kováčovej a predsedovi MO MS Sučany Jánovi Šteučekovi, že takto prispeli do kultúrneho poludňajšieho programu a uchovávajú tak tradície našich predkov, hudbu, spev a slovenskú národnú kultúru.

Nasledovala odborná prednáška, predstavenie štúdie, spojená s besedou od doc. PaedDr. Pavla Pareničku, CSc. vedca zo Slovenského literárneho ústavu MS, ktorá bola pod názvom Hrdinský Janko Kučera a štúrovské hnutie s podtitulom Pri príležitosti 200. výročia narodenia. Predstavil tohto štúrovca a priblížil ho ako osobnosť v oblastiach: „národnokultúrny dejateľ, spisovateľ, folklorista, historik, právnik a predovšetkým jeden z najvýznamnejších kapitánov slovenského dobrovoľníckeho zboru počas Slovenského povstania v rokoch 1848 a 1849. Janko Kučera sa narodil pred vyše dvesto rokmi 18. januára 1822 v Sklabini v Martinskom okrese.“ Úryvky jeho povestí, ktoré z archívov doc. Parenička vyhľadal a priniesol, prečítala PhDr. Jela Borcovanová. Doc. P. Parenička príspevok zameral na oblasti jeho diela a to literárne a folkloristické, práce po boku Ľudovíta Velislava Štúra a Jána Vratislava Francisciho, pôsobenie ako správcu štúrovskej Jednoty v Kežmarku, ako obhajoval len jeden z troch pred štúrovcami Sládkovičovu Marínu, práce, keď bol štipendista Tatrína v Bratislave. Pokračoval revolučnými rokmi v rámci období po vypuknutí revolúcie v Uhorsku, na vrchole slovenskej revolučnej jari 1848, štatárium a prenasledovanie národovcov, činnosť ako poverenec Slovenskej národnej rady, nasledujúca nová vlna perzekúcií, pôsobenie ako kapitán v druhej výprave, v tretej výprave, napokon však nasledovala choroba a predčasná smrť, keď v októbri 1849 ochorel a vo Zvolene sa údajne liečil u matky Jozefa Kozáčka. Napriek trojtýždňovej opatere tu Janko Kučera na vysoké horúčky ako dvadsaťsedemročný umiera 1. novembra 1849. Tu ho aj slovenskí dobrovoľníci novembra pochovali s vojenskými poctami, doplnil príspevok doc. Pavol Parenička. Na ostatok v časti príspevku uvádza, že „Aby sa zachovala podoba predčasne zosnulého štúrovca Janka Kučeru, jeho generačný druh, štúrovský maliar a kresliar Peter Michal Slavomil Bohúň v rokoch 1849 a 1850 vytvoril dva portréty mladého povstaleckého hrdinu technikou kresby ceruzkou, ktoré sa dnes nachádzajú vo vlastníctve Slovenskej národnej galérie v Bratislave.“ Len doplňme, že oslavy jeho narodenia MS nemohla konať v tom období z dôvodu štátnych reštrikcií, preto sme si ho pripomenuli až teraz.

Po skončení prednášky a besedy k Jankovi Kučerovi, účastníci pietneho podujatia zaspievali matičnú hymnu Kto za pravdu horí. Na úplný záver programu zavesili venčeky pri rodnom dome Janka Kučeru, kde je aj pamätná tabuľa, ktorá ho pripomína. Takto si Matica slovenská aj v spolupráci so širokou kultúrnou obcou pripomína osobnosti a aktivity národných dejín a odovzdáva slovenské národné tradície, ktoré zároveň takto aj uchováva pre ďalšie generácie.

Viliam Komora, Foto: autor

 

2022-07-26T10:51:31+00:0026 júla 2022 |Žilinský kraj|
X