Spod Oblíka k „Tvári nebies“


/, Správy z krajov/Spod Oblíka k „Tvári nebies“

Malá trojčlenná expedícia zo Slovenska v zložení Ján Ocilka, Maroš Goga a Patrik Krivák, člen MO MS Hermanovce nad Topľou, dedinkou nachádzajúcou sa pod vrchom Oblík v Slanských horách, navštívili Nepál a vystúpili do základného tábora expedícií na Mount Everest.

Po prílete do Nepálu a čiastočnej aklimatizácii, sa vydali na prehliadku mesta Káthmandu, ktoré leží v nadmorskej výške 1400 m n. m. Nasledujúci deň ich čakala dobrodružná 6 hodinová cesta naprieč nepálskym vidiekom do mestečka Ramechhap, odkiaľ nasledoval letecký presun do horského mestečka Lukla, kde sa nachádza najnebezpečnejšie letisko na svete, na ktorého stavbe sa podieľal Sir Edmund Hillary, prvý horolezec, ktorý dokázateľne vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Odtiaľ sa po rýchlom obede spolu so sprievodcom vydali do dedinky Phakding. Ďalší deň prešli údolím rieky Dudh Kosi (Mliečna rieka) do dedinky Monjo a  do Jorsalle (2845 m n. m.), kde sa začína Národný park Sagarmatha, čo v sanskritskom jazyku znamená „Tvár nebies“.

Cestou plnou karaván jakov a mulíc prevádzajúcich zásoby do mesta šerpov Namche Bazaar, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 3450 metrov, sa im prvýkrát na krátko ukázal Everest. V Namche Bazaar ich čakal aklimatizačný deň, ktorý využili prehliadkou na vysokohorské pomery rušného  mestečka. Po krátkom oddychu nasledoval nádherný, no náročný výstup do Tengboche (3880 m n. m.), ktorý spríjemňovali dych vyrážajúce scenérie hôr a hlavne siluety Ama Dablam a ďalších sedemtisícoviek. Turistická trasa ich viedla okolo budhistickej stúpy až do kláštora v sedle. Odmenou im bol jeden z najkrajších výhľadov na svete. V Tengboche navštívili najznámejší a najväčší budhistický kláštor z južnej strany Mount Everestu. Z Tengboche potom prešli cez Pangboche, najvyššie položenú celoročne osídlenú dedinu v údolí, kde bola do roku 1991 uložená Yetiho lebka a ruka.

Na ďalšej zastávke v dedinke Dingboche ich čakal ďalší aklimatizačný deň. Po ňom ich cesta pokračovala do Lobuche ( 4930 m n. m.), ďalej do najvyššie položenej osady tohto výstupu Gorak Shep (5160 m n. m.) a odtiaľ po hrane obrovského ľadovca Khumbu do základného tábora pre výstupy na Mount Everest, ktorý sa nachádza vo výške 5364 m n. m. Po dosiahnutí vytúženého cieľa si pochutili na slovenských dobrotách. Po zostupe do dedinky Gorak Shep, kde prenocovali v najvyššie položenom hoteli,  ráno vyšli na vyhliadkový vrchol Kala Patthar, z ktorého je najkrajší výhľad na Mount Everest a okolité vrcholy.

Po ôsmych namáhavých dňoch a 70 km výstupu nasledovali 4 dni návratu na letisko v Lukle, odtiaľ let späť do mestečka Ramachhap a  preprava po prašných cestách znova do Káthmandu, kde im ich sprievodca predstavil miestne špeciality. Zostávajúce dni pobytu si vyplnili návštevou známeho Opičieho chrámu, ako aj Záhrady snov, kde si ľudia z preľudneného, rušného a do smogu ponoreného mesta chodia oddýchnuť a užiť si trochu zelene a tieňa stromov. Himaláje, v doslovným preklade so sanskritského jazyka Domov snehu, svojou majestátnosťou v členoch expedície zanechali rešpekt, ako aj množstvo emócii, nezabudnuteľných zážitkov a nových priateľstiev. Aj takýmto náročným výstupom sa Matica slovenská zviditeľnila na mieste, kde sa človek bežne nedostane.

Samozrejme nechýba pamätná fotografia členov expedície s vlajkou Matice slovenskej v nadmorskej výške 5364 m n. m.

Autor : Anna Kriváková, Miroslav Gešper

Foto: Patrik Krivák

2020-04-01T14:15:34+00:0025 marca 2020 |Prešovský kraj, Správy z krajov|
X