Miestny odbor Matice slovenskej Košice-Sever si pripomenul osobnosť Jána Straka pred jeho bustou, ktorá sa nachádza na Národnej triede v Košiciach.
V minulom roku pri príležitosti 90 výročia jeho úmrtia sa uskutočnilo dvojdňové podujatie, ktoré priblížilo jeho životnú cestu. Pozostávalo zo slávnostnej akadémie, sv. omše a spomienkou pri jeho buste.
Ján Straka bol významnou, ale dnes zabudnutou osobnosťou. Išlo o národného a kultúrneho pracovníka. Žil v rokoch 1858-1934. Bol mimoriadne agilný národno-buditeľský pracovník a matičiar. Aktívne sa zasadzoval za práva Slovákov proti maďarizácii, propagoval mariánske púte a šíril slovenské knihy a tlač. Rozšíril rady Spolku sv. Vojtecha. V Prešove sa stal spoluzakladateľom filiálky Tatra banky.
Keď sa biskup Žigmund Oskar Bubics angažoval za myšlienku jednotného maďarského národa medzi nemaďarskými obyvateľmi a dokonca chcel zaviesť maďarské kázne do košickej diecézy, Straka ostro protestoval. Zozbieral petíciu v počte 5000 podpisov, ktorá sa zasadzovala za slovenské cirkevné spevy a slovenskú bohoslužbu pre slovenských veriacich. Východoslovenské múzeum v Košiciach zorganizovalo v roku 2021 výstavu, ktorá sa venovala Bubicsovmu daru múzeu. To, že bol tvrdý potlačovateľ práv Slovákov žiaľ nezaznelo.
Straka bol v roku 1919 obvinený zo spolupráce s československými úradmi, za slovenskú národnú prácu a dokonca mu pripisovali aj zodpovednosť za odpor slovenského ľudu proti príchodu boľševickej armády. Najprv ho väznili v Prešove, potom v Košiciach, Miškolci a Hatvane. Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím. Ako mnohí iní aj on sa stal členom košického miestneho odboru Matice slovenskej.
Pamätná tabuľa na jeho dome bola rozbitá, jeho hrobka na košickom cintoríne bola zničená, busta osadená v roku 1993 bola o jedenásť rokov nato ukradnutá. Až v roku 2016 sa osadila nová busta.
Celá životná cesta Jána Straku je príbehom o boji za slovenskú identitu v ťažkých časoch.
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej v Košiciach
