V Klube dôchodcov v Sečovciach sa 3. decembra 2025 uskutočnilo podujatie, ktoré si uctilo pamiatku dvoch významných osobností, ktoré svojou prácou obohatili regionálnu kultúru, históriu a múzejníctvo: etnológa a múzejníka Jána Ordoša (pri príležitosti 20. výročia úmrtia) a učiteľa, laického historika, múzejníka a kronikára mesta Sečovce Štefana Korčmároša (pri príležitosti 40. výročia úmrtia).
Spomienkové podujatie zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Sečovciach a Dom Matice slovenskej v Košiciach a prišiel ho podporiť aj člen Výboru Matice slovenskej Michal Matečka.
Najprv sa na Mestskom cintoríne v Sečovciach položili vence k hrobom oboch osobností na znak úcty a vďaky voči ich práci.
Formálna časť podujatia bola venovaná krátkemu priblíženiu života a diela Jána Ordoša a Štefana Korčmároša. O osobnosti Jána Ordoša informácie poskytla predsedníčka MO MS Sečovce Jana Čižmárová a o Štefanovi Korčmárošovi porozprávala prítomným riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková.
O hudobné spestrenie a vytvorenie slávnostnej atmosféry sa postaralo TRIO VIŠŇA, ktoré dodalo podujatiu kultúrny a dôstojný rámec.
Mimoriadne emotívnym momentom bolo spojenie sa so sestrou pána Ordoša, ktorá v súčasnosti žije v Bratislave. Svojimi osobnými spomienkami na brata Jána Ordoša dodala podujatiu ľudský a autentický rozmer, čím prehĺbila prepojenie medzi jeho prácou a osobným životom. Zároveň poslala poďakovanie za to, že sa toto spomienkové podujatie na počesť jej brata uskutočnilo. Práve jej poďakovanie potvrdzuje vysokú hodnotu a význam zorganizovania tejto akcie.
Spomienkové podujatie bolo nielen uctením si pamiatky dvoch osobností spätých so Sečovcami, ale aj významnou príležitosťou pre spoločnosť pripomenúť si, že prínos regionálnych osobností je neoceniteľný a slúži ako inšpirácia pre zachovanie a rozvoj miestnej identity a kultúrneho dedičstva.
Štefan Korčmároš bol učiteľ, laický historik a múzejník a predovšetkým kronikár mesta Sečovce. Jeho hlavný prínos spočíva v zhromažďovaní, spracovaní a publikovaní množstva materiálu k dejinám mesta Sečovce. Ako učiteľ dejepisu viedol vlastivedný krúžok, s ktorého pomocou vytvoril vlastivedné múzeum. Bol jediným pracovníkom na polovičný úväzok popri práci učiteľa. Nedostatok priestorovej kapacity neumožňoval ďalší rozvoj inštitúcie a preto bola 1. februára 1981 presunutá do Trebišova, kde funguje dodnes ako Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove. Zomrel 9. júna 1985.
Ján Ordoš bol etnológ a múzejník. V rokoch 1968–1971 študoval na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Sečovciach (dnes Gymnázium v Sečovciach). Popri pedagogickej činnosti sa venoval aj terénnemu výskumu a spracovaniu materiálu k problematike materiálnej kultúry, rodiny a sociálnej kultúry, ktoré publikoval vo vlastivedných publikáciách. Od roku 1991 pracoval v Zemplínskom múzeu v Michalovciach. V rokoch 1996 až 1998 bol riaditeľom Vlastivedného múzea v Prešove, na sklonku života riaditeľom Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Zomrel 22. novembra 2005.
Z odboru národopisu publikoval samostatne monografickú prácu Premeny zemplínskej dediny a publikáciu Dargov. Bol zostavovateľom a spoluautorom monografií Sečovce, Zemplínska Teplica a príležitostnej publikácie Jasličkare zo Šariša a Zemplína. Autorsky sa podieľal aj na monografiách: Stará Turá, Ľud Hornádskej doliny, Výčapky, Čermany, Suľany a Dejiny obce Moravany (2002).
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej Košice


