Dňa 4. septembra uplynulo 45 rokov od úmrtia národného umelca, slovenského básnika, publicistu a politika Laca Novomeského. Pri tejto príležitosti sa v polovičke októbra stretli zástupcovia Domu Matice slovenskej Košice, Miestneho odboru MS Košice, Mladej Matice a matičiari, aby položili veniec k pamätníku Ladislava Novomeského na Kuzmányho sídlisku. Pri tomto pamätníku dlhé roky nebola položená ani len kytička, preto práve pri takomto výročí sa tento tristný status zmenil a pamätník je okrášlený venčekom s kvetmi vo farbách slovenskej trikolóry. Autormi pamätníka, ktorý bol odhalený v roku 1984 sú akademický sochár Juraj Bartusz a akademický architekt Peter Merjavý. Riaditeľ DMS Košice M. Matečka priblížil matičiarom v krátkom príhovore osobnosť Laca Novomeského. Nakoľko sú Košice už viac týždňov podľa Covid-semaforu zaradené do bordovej farby okresov, podujatie muselo mať len komorný charakter.
Laco Novomeský bol najvýznamnejším predstaviteľom ľavicovej avantgardy v medzivojnovom období, patril k najlepším básnikom skupiny DAV. Narodil sa v Budapešti, ale detstvo prežil v Senici. Práve v Senici bola v roku 1984 odhalená jeho bronzová socha v nadživotnej veľkosti, ktorej autorom je akademický sochár Ján Kulich. Pre Košičanov môže byť zaujímavosťou, že práve Laco Novomeský sa spolupodieľal na koncipovaní Košického vládneho programu.
V rokoch 1945-1950 pôsobil ako povereník školstva a osvety, súčasne bol v rokoch 1944-1950 poslanec Slovenskej národnej rady a v rokoch 1945-1950 aj Národného zhromaždenia. Pracoval v redakciách viacerých periodík. V Bratislave pôsobil v Ústave slovenskej literatúry v Slovenskej akadémii vied, bol aj vedúcou osobnosťou Spolku slovenským spisovateľov. Aj vďaka jeho pričineniu sa otvárali školy, knižnice, galérie, vydavateľstvá. Inicioval vznik Slovenskej národnej galérie i Slovenskej filharmónie. Jeho kultúrne angažovanie sa bolo naozaj pestré. Je spätý aj s Maticou slovenskou, bol jej predsedom a doživotným predsedom v rokoch 1945-1950, 1968-1973, 1974-1976. Novomeský v povojnových rokoch označil Maticu slovenskú za „strážcu a pestovateľa kultúrneho rozmachu slovenského národa“.
V roku 1950 bol pozbavený všetkých funkcií, vo februári 1951 uväznený a nakoniec v roku 1954 vo vykonštruovanom procese spolu s Gustávom Husákom odsúdený za buržoázny nacionalizmus. V roku 1963 bol rehabilitovaný.
Jeho tvorba obsahuje prvky poetizmu a symbolizmu. Nadväzuje i na odkaz Štúra, Hurbana, Kráľa, Hviezdoslava, Fándlyho a iných. Medzi jeho diela patrí zbierka “Nedeľa”, kde sú básne inšpirované Apollinaireom, “Romboid”, ktorú venoval Jankovi Kráľovi, “Svätý za dedinou”, kde reaguje na nástup fašizmu, “Do mesta 30 minút”, ktorú venoval Vladimírovi Clementisovi, “Otvarané okná”, ktorá je konfrontáciou domoviny a sveta, a symboliky otvárania okien do Európy po 1 sv. vojne, a iné.
Michal Matečka, riaditeľ DMS Košice
Foto: Martina Matečková