Významnou osobnosťou Gemera bol aj Samuel Ormis, ktorého 150. výročie úmrtia sme si pripomenuli 26. októbra 2025 v Nižnej Slanej, kde pôsobil v rokoch 1855 – 1863. Prišiel tam práve vtedy, keď obidve obce, Nižná Slaná a Henckovce, boli veľmi poškodené požiarom. Dokonca, ako sám napísal v miestnej kronike, bolo potrebné biedny ľud ratovať a pomôcť mu. Spomienkovou slávnosťou si nižnoslanci pripomenuli aj 200. výročie od znovu posvätenia chrámu Božieho. Pri tejto príležitosti Miestny odbor Matice slovenskej v Nižnej Slanej, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Nižná Slaná a obec Nižná Slaná pripravili spomienkovú slávnosť. Slávnostné služby Božie v evanjelickom a. v. chráme Božom v Nižnej Slanej odslúžila domáca sestra námestná farárka Ľubica Štefanidesová. O hudobný sprievod sa počas bohoslužieb postarala sestra kantorka Emília Briadková. Po privítaní sestrou dozorkyňou Erikou Černickou a po úvodnej liturgii deti z Rozvojového tímu Nižná Slaná prečítali úryvky z pôvodného šlabikára Samuela Ormisa. Kázňou slova Božieho poslúžila sestra farárka Lucia Fagová z CZ ECAV na Slovensku Košeca, ktorá pôsobila aj v Nižnej Slanej.
Po ukončení služieb Božích sa všetci sústredili pred chrámom Božím, kde sa uskutočnil pietny akt kladenia venca k pamätnej tabuli. Prítomných privítal predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Nižnej Slanej Martin Gallík, ktorý sa najprv poďakoval za dušpastierku činnosť doterajším predstaviteľom cirkevného zboru a potom sa venoval pôsobeniu Samuela Ormisa v obci so slovami: „Na požiadanie Gemerského seniorátu napísal „Slabikár“, ktorý vytlačili roku 1857. V Nižnej Slanej zaviedli jeho používanie na začiatku roka 1858, aby „se dítky do velkého exámena dokonalo naučili číst“. Jeho používanie v gemerských školách pomáhalo naučiť deti nielen čítať, ale osvojiť si aj základné vlastivedné vedomosti. V roku 1859 bol Ormis zvolený za vyšno-gemerského dekana škôl dozorcu. V tejto funkcii mal podstatný podiel na založení svojpomocného spolku „Učiteľskej obilnici“. Ormis sa Nižnej Slanej venoval aj literárnej činnosti. Pokračoval v zapisovaní a upravovaní ľudových rozprávok a povestí a pomáhal Pavlovi Dobšinskému a Augustovi H. Škultétymu pri ich vydávaní. Povzbudený a utešený priebehom a výsledkom Národného zhromaždenia v Martine a prijatím Memoranda slovenského národa napísal v Nižnej Slanej činohru Mataj a pri príležitosti založenia Revúckeho gymnázia ju venoval Štefanovi M. Daxnerovi slovami: „Ty staväj divadlá, ja budem písať pre ne divadelné kusy, aby osviežením národných ideálov osviežilo i Slovensko“. Činohra Mataj sa však na divadelných javiskách neujala, pretože slovenský ľud nepotreboval rozprávkových hrdinov, ale reálnych kriesiteľov národného života. Bol jedným zo slovenských národovcov, ktorí sa už viac rokov zaoberali založením slovenskej strednej školy na Gemeri. Pre uskutočnenie tohto cieľa sa zúčastnil aj schôdzky slovenských národovcov v Rozložnej, kde sa zastavili na ceste zo zádušnice za P. J. Šafárika, ktorá sa konala v Kobeliarove 21. novembra 1861. Tu, u A. H. Škultétyho, sa myšlienka založiť strednú školu dostala do takého štádia, že o rok sa stala skutočnosťou. Slovenská stredná škola – Gymnázium v Revúcej, bola slávnostne otvorená 16. septembra 1862. O rok neskôr pozvali Samuela Ormisa z Nižnej Slanej do Revúcej za profesora matematiky a prírodopisu. Pozvanie prijal a v letných mesiacoch sa do Revúcej presťahoval, aby na začiatku školského roka 1863/1864 nastúpil na gymnáziu na profesorské miesto. Účinkovanie Samuela Ormisa v Revúcej po roku 1863 bolo najplodnejším, ale aj najťažším obdobím jeho života. Zomrel 18. októbra 1875 v Revúcej krátko po zatvorení slovenského gymnázia.“
Matičiari z celého nášho okresu, členovia cirkevného zboru a obyvatelia obce si tak uctili zakladateľa prvého slovenského evanjelického gymnázia, prvého slovenského potravinového družstva, zberateľa ľudovej slovesnosti, priekopníka ľudovýchovy, kňaza, pedagóga, filozofa, dramatika a národného dejateľa Samuela Ormisa.
Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na prípravách spomienkovej slávnosti a všetkým tým, ktorí si našli čas a prišli si spolu s nami zaspomínať.
Tatiana Tomková, DMS Rožňava




