Spomienka na školského inšpektora Karola Bieleka


//Spomienka na školského inšpektora Karola Bieleka

Dňa 24. novembra popoludní sa na cintoríne v Žarnovici konalo spomienkové podujatie pri príležitosti 85. výročia úmrtia prvého slovenského školského inšpektora Tekovskej župy v.v. Karola Bieleka, ktorý umrel práve v Žarnovici. Podujatie zorganizoval miestny odbor Matice slovenskej v Žarnovici. V úvode prítomných privítala predsedníčka MO Mgr. Anna Benčatová a za MO MS položila na hrob kyticu kvetov. Potom Jana Brigantová predniesla upravenú Kompozíciu od Júliusa Lenka. S históriou opravy hrobu Karola Bieleka v krátkosti prítomných oboznámil člen Výboru MS a súčasne tajomník MO Ing. Jozef Piecka. Pripomenul, že jeho opravu pripomína aj text, ktorý je umiestnený odzadu na podstavci pomníka: „V ROKU 2016 OPRAVU ZABEZPEČIL MIESTNY ODBOR MATICE SLOVENSKEJ S FINANČNÝM PRÍSPEVKOM MESTA ŽARNOVICA“, ktorý je doplnený logom MS i erbom mesta.

V ďalšej časti J. Piecka na základe dostupných zdrojov a informácií, pripomenul život a dielo K. Bieleka. Narodil sa 15. januára 1857 v obci Lutiše neďaleko Žiliny. Študoval na gymnáziu a prípravke v Žiline, Kláštore pod Znievom a v Trnave, kde v roku 1879 získal učiteľský diplom. Do roku 1881 pôsobil ako učiteľ v Kysuckom Novom Meste.  Tridsaťosem rokov, teda do roku 1919,  bol učiteľom, organistom i poštmajstrom v Trubíne (dnes obec Lovčica-Trubín pri Žiari nad Hronom). Bolo to v čase, kedy po likvidácii Matice slovenskej sa svetlé obdobie Štefana Moysesa končilo tým, že už ani na pohrebe tohto biskupa sa nesmela používať slovenčina a slovenské školstvo bolo zákonne likvidované. Temné obdobie odnárodňovania zostávalo na úrovni rodín a o to viac bola potrebná taká odvaha a erudícia, s akou K. Bielek udržiaval slovenské národné povedomie a to nielen v Trubíne. Najúrodnejším obdobím jeho života bola desaťročná služba školského inšpektora vo Sv. Kríži pri Hrone, do ktorej bol v r. 1919 poverený vedením pre celú Tekovskú župu. Neúnavne dvíhal zdeptané slovenské povedomie. V novo sa formujúcej republike bola pedagogická teória v troskách, neboli pripravení učitelia, neexistovala pevná norma spisovnej slovenčiny, nebolo učebníc. Svojou publicitou, prednáškami pre rodiny i nových úradníkov dvíhal vzdelanosť, výchovu a mravnosť. Snáď bez nadsadenia možno povedať, že bol priekopníkom humanizácie  školstva, jeden zo vzácnych pilierov slovenskej pedagogiky. Stručne za neho hovorí (i dnes) jeho múdre životné motto:  „Čo zmôže veľa vedomia bez svedomia?“ Na záver si prítomní jeho pamiatku uctili zapálením sviečok a chvíľkou ticha.

Text a foto: Ing. J. Piecka

 

2021-11-29T12:53:12+00:0029 novembra 2021 |Banskobystrický kraj|
X