Spomienka na Zuzku Jarábkovú


//Spomienka na Zuzku Jarábkovú

Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčíne zaradil do svojich každoročne sa opakujúcich aktivít pietnu spomienku pri hroboch rodiny Štúrovcov a Dohnányovcov na evanjelickom cintoríne v Trenčíne a tiež pri hrobe matičiarky a folkloristky Zuzky Jarábkovej v Záblatí.

V komornom zložení, ale zato v dôstojnom a vzácnom, sa po niekoľkých týždňoch stretli predsedníčka MO MS Ing. Anna Prnová, podpredsedníčka Jana Poláková, tajomník Mgr. Matej Mindár a dlhoročná členka MO MS a predsedníčka Krajskej organizácie Spolku slovenských spisovateľov v Trenčíne Ing. Margita Ivaničková. Počas príjemného letného dňa za tichého šumenia stromov sme sa 15. júla stretli pri hrobe Zuzky Jarábkovej, presne tri dni po jej narodeninách (12. júl 1916),  aby sme si pripomenuli skutočnosť, že uplynulo 14 rokov odvtedy, čo navždy odišla do folklórneho neba. Na úvod Jana Poláková predniesla jej báseň Mame. Zuzka Jarábková patrila k matičiarom, pre ktorých tradičná ľudová kultúra bola svedectvom života ľudí v minulosti a mala by pretrvávať.

„Určite žije ešte množstvo tých, ktorí si ju pamätajú a vedia, o čo sa pre folklór zaslúžila. Keď v roku 1968 zakladala folklórnu skupinu v Záblatí pri Trenčíne, netušila, akou známou nositeľkou folklórnych tradícií sa v priebehu tridsiatich rokov stane. Jej neutíchajúca vášeň pre zvyky, obyčaje a kroje ju viedli od prvotín ako Svadba u Gažov (veľmi vydarené divadlo v 5 dejstvách, ktoré napísala sama v spolupráci s ochotníkmi) až po obrázky celoročných zvykov na dedine, či už pracovných alebo oslavných, smutných aj veselých. Jej myseľ bola studnicou spomienok na mladosť a všetko, čo zažila, počula a videla, prenášala do svojich vystúpení.

Bola známou ľudovou rozprávačkou, ktorá nespočetnekrát vystupovala sama a aj s folklórnou skupinou Rozmarín na rôznych podujatiach kultúrneho diania na Slovensku. Festivaly na Myjave, v Mníchovej Lehote, Krakovanoch, vo Východnej či v Strážnici na Morave ju opakovane zaraďovali do svojich programov. Spolupracovala so Slovenskou akadémiou vied, Slovenským rozhlasom i televíziou a zúčastňovala sa rôznych kultúrnych podujatí v Trenčíne. Vedeli, že „teta Zuzka“ im bude mať čo povedať a prinesie košík medovníkov alebo iných koláčov, pretože bola svojou pohostinnosťou veľmi známa. Prejavovala to pri každom absolvovanom natáčaní, fotení či nahrávaní i pri návšteve v izbe folklórnych tradícií, ktorú zriadila v Záblatí.

Jej rozprávania a spomienky sú zachytené nielen v národnostných časopisoch, ale aj v knihe Vladimíra Ferka s názvom Láska na Slovensku. Mama, ktorá šila, vyšívala a zbierala kroje, bola činorodá až do svojej smrti. Jej postrehy, spomienky, fakty, zvyky, básničky i piesne zaznamenávala do kroník. Sú pre nás zdrojom čítania, ktoré nám vháňajú do očí slzy smútku, ale aj smiechu, sú zdrojom múdrosti i poznania. My na ňu často spomíname aj s našimi deťmi, pretože láska k folklóru zostala v rodine a vnímame ju ako štýl života.“ (dcéra Kvetoslava Líšková, rod. Jarábková, upravená, skrátená verzia)

Tá hlava striebrom posypaná

tá hlava zbrázdená časom,

obloha jarnej noci, žiariaca lásky jasom

buď pozdravená.

Zuzka Jarábková: Mame (úryvok)

 

Nemôžeme nespomenúť tiež kuchárske umenie Zuzky Jarábkovej. Jej tradičné recepty z okolia Trenčína vyšli pod názvom Recepty Tetky Zuzy Jarábkovej. Všetko, čo priniesla na stôl, bolo chutné a zdravé. Sama hovorila, že „bola síce chudoba, ale ľudia sa stravovali zdravšie“. Mnohé gazdinky sa dodnes inšpirujú jej receptami.

Matičiarka Zuzka Jarábková svojimi skutkami a činnosťou uchovávala dedičstvo našich otcov úprimne, nezištne a so srdcom otvoreným dokorán. V spomienkach mnohých takou zostane. Patrila k tým ľuďom, na ktorých sa nedá zabudnúť.

 Jana Poláková

2020-09-08T15:24:27+00:008 septembra 2020 |Trenčiansky kraj|
X