Štúrovskí matičiari sa v hojnom počte zišli pri pamätnej tabuli akademického rezbára Jozefa Ostrovského na Hlavnej ulici č. 51 v Štúrove. Pripomenuli si 30. výročie úmrtia tohto umelca. Úvodnú báseň od J. Smreka zarecitoval Andrej Ištok. Ďalej k prítomným prehovorila p. Mária Vavrecká, týmito slovami.
Pamätná tabuľa bola odhalená pred 6 rokmi na 110 .výročie narodenia tohto umelca. Dnes sme tu pri príležitosti 30 . výročia jeho skonu.
Akademický rezbár Jozef Ostrovský sa narodil 1 .7.1905 v Chtelnici. Rodičia i starí rodičia pochádzali z Oravy. Od malička si stružlikal z dreva. Maturoval v Zlatých Moravciach, potom študoval rezbárstvo v Poľsku a neskôr v Paríži na Výtvarnej akadémii. Určitú dobu pôsobil v Španielsku, potom sa však vrátil do Paríža medzi priateľov. Na výstave nábytku vo Francúzsku zaujali jeho drevorezby vtedajšieho etiópskeho cisára z Habeša Haile Selassieho. Jeho ponuku pracovať a tvoriť na jeho dvore neodmietol a na viac rokov odišiel do Afriky. Stal sa jeho dvorným sochárom.
V polovici tridsiatych rokov sa v Adis Abebe zoznámil s bulharským cárom Borisom III.,/ ktorý pochádzal z dynastie Coburgovcov z Antola , neďaleko Banskej Štiavnice 1894 – 1943/ a prijal jeho ponuku, aby pôsobil na jeho cárskom dvore. Pred odchodom navštívil rodičov v Nitre a priateľov po celom Slovensku. Potom absolvoval dvojtýždňovú cestu na bicykli do Sofie k cárovi Borisovi III., kde pôsobil dva roky. Ovládal niekoľko jazykov, chcel študovať a realizovať sa podľa vlastnej chuti, vlastných predstáv, ale nešlo to. Vypukla II. svetová vojna. Vrátil sa domov na Slovensko. Jeho zahraničné pôsobenie nebolo správne chápané v povojnovej rodnej vlasti , prišiel o majetok a postupne sa dostával do zabudnutia. Pracoval v Bártfayovom ateliéri, neskôr v Bratislave, Bojniciach, Nitre , Trnave , Želiezovciach a na záver v Štúrove. Počas svojho plodného života vytvoril množstvo prác, svoje vlastenecké cítenie pretavil do sochárskych prác štúrovských osobností. Veľmi vydarený je reliéf Štúra na Dobrej Vode. Vyhotovil sochy slávnych Slovákov, Pribinu, Hollého, Bernoláka a drevorezby s vinohradníckou a sakrálnou tematikou. V Štúrove pracoval vo vinárskych závodoch . Vyrezával upomienkové predmety na súdky s vinohradníckou tematikou. Tieto potom putovali ako prezenty po Slovensku, ale aj do zahraničia . V Štúrove mal aj rezbárskeho žiaka p. Tarra. Vyrezával veľa, lebo bol zručný a veľmi usilovný. Štúrovský kostol Sv. Imricha zdobí jeho rezbárske dielo Krížová cesta. Krížová cesta sa nachádza ďalej v kostoloch v Preseľanoch, Komjaticiach, Mlynárciach, v Beckove, v Hornom Sŕní. Reliéf s vinohradníckou tematikou sa nachádza v šampusárni v Seredi a vo Výskumnom ústave v Modre.
Svoju životnú púť skončil v Štúrove 7.7.1991, pochovaný je na štúrovskom novom cintoríne. S úctou si na jeho osobu spomíname.
Ľ.Boďová
Text bez jazykovej korektúry