Štefan Pelikán – slovenský umelecký velikán  


/, Žilinský kraj/Štefan Pelikán – slovenský umelecký velikán  

Narodil sa 16. 2. 1935 v Lietavskej Lúčke. Absolvent pražskej Akadémie výtvarných umení so symbolicky vzletným menom mierovo ružovej farby sa práve dožíva krásneho jubilea – 85 rokov. Udalosť je o to vzácnejšia, že majster dodnes tvorí v pokore svojej príznačne miernej duše. Študoval pod vedením majstrov Jana Laudu, Maxa Švabinského, či svetoznámeho výtvarník a pedagóga profesora Otakar Španiela. Kedysi taký zaznávaný, no dnes veľmi uznávaný a dodajme, že aj vyznamenávaný. Majster Štefan Pelikán – slovenský umelecký velikán – člen Matice slovenskej.

Rozpráva málo, pretože je zástancom skromnosti a filozofie, že za výtvarníka musia rozprávať jeho diela. Narodil sa v kreatívnom znamení – vodnára, a tak azda i toto poetické pôsobenie konštelácie hviezd dalo jeho predurčenie k múze. Už učiteľom základnej školy nemohla ujsť skutočnosť, že každý materiál, ktorého sa dieťa dotkne, premieňa sa postupne na niečo výtvarne kúzelné. A tak ich odporúčanie do českej Strednej keramickej školy v Tepliciach bolo len prirodzenou reakciou na jeho očividný talent. Tu ho pedagógovia len potvrdili a rozvinuli. Ako jeden z mála ľudí vôbec dostal ministerskú výnimku – ešte bez maturity – bol pedagogicky odporúčaný v predstihu ďalej. Povestnú školu, pražskú Akedémiu výtvarných umení však absolvoval v päťdesiatych rokoch. Komplikácia nastala, keď si odvážne vybral pre svoju záverečnú prácu stvárnenie busty Jozefa Gabčíka, žilinského výsadkára, rodáka z Poluvsia. Ten bol jedným z atentátnikov na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha počas II. svetovej vojny v Česku. Osobnosť však prirodzene k nemu blízka – krajan z Rajeckej doliny. Majster dláta i palety, znamenitý a širokospektrálny umelec Štefan Pelikán, ktorému nie je cudzí žiadny materiál, technika – monument a ani miniatúra, sa tak dostal do nemilosti na dvadsať rokov. Komunisti vtedy ešte neuznávali západný odboj. Každý, kto k nemu akokoľvek inklinoval, bol nepohodlný. Nakoniec však školu so šťastím dokončil. A busta jeho hrdinského výsadkára Jozefa Gabčíka sa dnes už hrdo čnie v autorskej realizácii pána Pelikána pred žilinským 5. plukom špeciálneho určenia.

Popri sakrálnej i svetskej tvorbe veľmi často pracoval s motívom vojny. Svoje diela neskôr veľa vystavoval doma i v zahraničí. Už ako chlapcovi sa mu do života vštepila príhoda, keď Nemci vypálili ich rodný dom a rodina musela utiecť do horárne. Tu bývali u starého otca a chlapcovi neušla otcova nenávisť k fašizmu. Majster rád spomína, ako sa stretával s partizánmi. Sedával v detskom veku na kolenách majora Konstantína Karpoviča Popova, veliteľa II. slovenskej národnej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Jeho otec bol i priateľom náčelníka tohto partizánskeho štábu P. V. Ancupova.

Napriek útlaku Štefan Pelikán nezanevrel, pokračoval vo svojej práci, ba najradšej sa venoval odboju, Slovenskému národnému povstaniu, slovenským, ukrajinským, ale najmä partizánom z Francúzska. Na základe jeho práce vznikla po demokracii pekná družba s francúzskymi odbojármi, ktorí u nás bojovali v strečianskej súteske pod vedením plukovníka Georga de Lannuriena. Majster založil Klub priateľov Francúzska a Slovenska. A práve týchto partizánov umelec portrétne stvárnil štetcom na plátne, kolekciu vystavoval doma i v zahraničí. Tieto portréty dnes tvoria ilustráciu novej knihy Vladimíra Fraňa a Pavla Vítka s titulom Okamihy vzdoru. Pekná francúzska legenda pokračovala výstavami vo viacerých francúzskych mestách, ale aj na základnej škole v Žiline – Hájiku visí dnes jeho autorský pamätný reliéf veliteľa – syna francúzskeho národa Lannuriena.

Majster Pelikán vytvoril nesmierne spektrum výtvarných diel najvyššieho umeleckého formátu. V kultúrnom dome v Lietavskej Lúčke je stála výstava časti jeho tvorby. Posledným monumentom je medený reliéf odhalený v Kremnici v roku 2019 – pamätná tabuľa povstaleckého vojaka Jána Hrušku a Paraskovje Šovčokovovej, ktorí boli umučení.

O Štefanovi Pelikánovi vyšla v roku 2017 autobiografická kniha autora Fedora Mikoviča. Majstrov ateliér v Lietavskej Lúčke sa dodnes ozýva tepaním, sekaním – kameň, drevo, kov – sochy a či reliéfy – všetko. Momentálne má zlomenú ruku, no stále neoblomne maľuje tou zdravou – krajinárstvo, portréty – všetko. „Keď príde inšpirácia – vtedy sa ani neje a ani nespí,“ hovorí majster s mladíckou invenciou a espritom v očiach, „práca si umelca pohltí celého a ten je ňou tak fascinovaný, že nie je schopný aj niekoľko hodín či dní za sebou sa od nej vzdialiť, ale len a len tvoriť. Ak by od toho odišiel, riskoval by, že už sa duchovne nedostane späť, nenapojí na múzu.

V zahraničí na stážach i výstavách strávil nemálo času. Absolvoval vyše šesťdesiat výstav doma a dvadsať v zahraničí – Francúzsko, Rusko aj inde. Venoval sa intenzívne i krajinomaľbe, no najviac sa mu páči práve tá naša, slovenská zem, krajina a príroda. Štefan Pelikán vlastní neuveriteľné množstvo ocenení. Dodnes je veľmi aktívnym členom mnohých spolkov. Je držiteľom Pamätnej medaily M. R. Štefánika, Ceny Európskej únie umenia a mnoho iných. Vojenská podporná nadácia ocenila práve teraz svojím čestným uznaním akademického maliara Štefana Pelikána pri príležitosti jeho 85. narodenín „za celoživotný umelecký prínos k podpore historického povedomia o protifašistickom odboji z obdobie druhej svetovej vojny“.

Člen Matice slovenskej Štefan Pelikán bol v roku 2018 medzi 25 ocenenými, ktorým bola udelená Cena Matice slovenskej pri príležitosti 25. výročia vzniku slovenskej štátnosti. Dodnes úzko spolupracuje s Maticou slovenskou a viacerými jej odbormi, pre ktoré tvorí pamätné tabule, reliéfy a busty, a to po viacerých miestach Slovenska.

Pripravil Alojz Mintal, foto autor

 

Texty k fotografiám:

1 – Busta Gabčíka v žiline – práca majstra Štefana Pelikána

2– Partnerka Anka, dcéra Daniela Bitušiaková, Štefan Pelikán a Pavol Vitko, člen správnej rady Vojenskej podpornej nadácie pri oslave 85 rokov umelca

3 – Majster Štefan Pelikán pri práci vo svojom ateliéri

 

2020-03-06T15:00:07+00:006 marca 2020 |Správy z krajov, Žilinský kraj|
X