Tajomné podzemné bytosti


//Tajomné podzemné bytosti

Na Slovensku máme veľa podzemných jaskýň, nachádzalo sa tu veľa baní, po stáročia sa tu ťažilo zlato, striebro, uhlie, podzemie skrývalo nesmierne bohatstvá, ale aj tajomstvá. Spočiatku sa ľudia báli navštíviť podzemia, báli sa zlých duchov. Nakoniec sa však odvážili, lebo ich lákali nesmierne poklady ktoré podzemie ukrývalo.

Slovania mali mnoho démonických bytostí, mnoho duchov. Vládcom podzemia bol Kovlad, ktorý nemal rád, keď mu niekto vošiel do jeho podzemného kráľovstva a bral z jeho nesmierneho pokladu. Zaujímavou postavou bola Runa, ženská démonologická bytosť. Známa bola najmä  v niektorých oblastiach stredného a severného Slovenska. Baníci si ju predstavovali ako krásnu devu, so zlatými vlasmi, opásanú zlatým pásom. Bola strážkyňou vzácnych nerastov, ktoré sa nachádzali pod zemou. Baníka ktorý jej dal svoje dieťa, priviedla k bohatej žile, a naopak ak sa k nej správal neúctivo, preniesla drahé kovy na vzdialené miesto, kde ich už nikdy nenašiel. Runa bola špecifickou slovenskou démonickou bytosťou, tvrdilo sa, že je dcérou Kovlada.

Najznámejšími postavičkami podzemia však boli permoníci.  Nazývali sa však aj piadimužíci, trpaslíci, prípadne banskí duchovia.  Pre nás je zaujímavé už slovo perm, permoník. Pôvod slova treba hľadať v ruskom meste PERM , ktoré leží  západne od Stredného Uralu. Slovo perma, parma znamená, vyvýšené, zalesnené miesto. Anglický geológ R.I. Murchison zaviedol v roku 1841 názov perm pre najmladší prvohorný útvar trvajúci od skončenia karbónu (280 miliónov rokov) do začiatku mezozoika – druhohôr (230 miliónov rokov). Tento názov zaviedol práve podľa ruskej Permskej gubernie  v povodí rieky Kamy. Všeobecne sa však tvrdí že slovo permoník je nemeckého pôvodu a priniesli si ho sem nemeckí prisťahovalci, ktorí na území Slovenska začali s baníckou činnosťou.

V slovesnej tvorbe baníckeho ľudu bolo rozšírené démonologické rozprávanie. Vzniklo na základe ľudových povier. Jeho obsahom bolo poznanie bytostí človeku prajných, alebo škodlivých. Vznikali tam, kde sa človek cítil ohrozený, kde si nevedel vysvetliť určité javy, kde stál bezmocný pred javmi, ktoré si nevedel vysvetliť. A práve podzemie baní bolo takým  miestom a preto si baníci mysleli, dokonca verili, že podzemie obývajú  zázračné bytosti, ktoré majú vplyv na ich život. Zaujímavé je, že v rozprávaní starých haviarov sa vyskytuje len meno permoník, alebo banský duch, poprípade duch nejakého vrcholu (Duch Kriváňa).

 V ľudovom rozprávaní boli permoníci viac-menej priateľské bytosti, ochrancovia baníkov. Žili pod zemou, kde vlastnili podzemné bohatstvá, kopali a opatrovali rudu a vzácne nerasty. Mali výšku troj až štvorročných  detí, s hlavami starcov, s dlhými bradami, oblečení do kabátikov a nohavíc červenej, prípadne inej pestrej  farby. Na hlave mali veľké, špicaté červené čiapky.  Podobne ako baníci nosili banícke kožené zástery, v jednej ruke mali kladivko, v druhej  držali banícky kahanec. Keď sa objavili, znamenalo to pre baníkov varovanie pred nešťastím. Niektorým baníkom sa vraj objavovali aj na miestach, kde sa nachádzali bohaté žily, o ktorých sa nevedelo. Za upozorňovanie na miesto, kde majú kopať, a za uvoľňovanie rudy a vzácnych nerastov žiadali permoníci od baníkov, aby ich rešpektovali a ticho sa správali v bani. Trestali tých, ktorí si v podzemí pískali, spievali, alebo nahlas hovorili. Za nedodržovanie zákazov potrestali permoníci baníkov svojím odchodom z podzemia. Spolu s nimi zmizla aj ruda.

Všetky tzv. „nariadenia“ permoníkov, vyskytujúce sa v démonologickom rozprávaní baníckeho ľudu, mali v podstate racionálny charakter a smerovali k ochrane baníkov pri práci.

Vydavateľstvo Matice slovenskej pravidelne vydáva knihy venujúce sa povestiam. Jednou takouto knihou sú aj Záhorácki permoníci od Štefana Nižňanského.

Menší úryvok z tejto knihy prečítala mladá divadelníčka z Liptova Emma Pavelicová : https://www.youtube.com/watch?v=RVq4JHZv65Y

PETER VRLÍK

DMS Liptovský Mikuláš

2021-04-15T11:48:49+00:0015 apríla 2021 |Žilinský kraj|
X