Tradičné staviteľstvo v Honte


//Tradičné staviteľstvo v Honte

Vývoj tradícií slovenského národa je založený na niekoľkých pilieroch tvoriacich základy života mnohých generácií. Jedným prúdom je  duchovná kultúra tvoriaca mentálny vývin myslenia a jeho postupný vzostup, pričom dôležité je aj prepojenie na súvisiacu materiálnu stránku zameranú najmä na spracovanie využiteľných  prírodných  produktov k zabezpečeniu životných potrieb.  Patrí k nim aj vytvorenie podmienok pre život rodinného spoločenstva a zosúladenie s komunitným štýlom danej oblasti, kde podstatnú časť tvoria priestory na bývanie. Časové etapy storočia dozadu ukazujú ako sa postupne menili spôsoby tvorenia mestských, ale i vidieckych sídiel. Postupná modernizácia, nové materiály a stavebné prvky bola dôvodom, že mnohé staré zaujímavé objekty boli zlikvidované a vymenené za nové modernejšie. Je to bežný proces, aj keď je na škodu veci, že množstvo historických artefaktov tým úplne zaniklo a tým aj svedectvo o podobách architektúry v určitom období. Matica slovenská je síce zameraná najmä na duchovné kultúrne dedičstvo, tradičná architektúra má vo svojej podstate nie len materiálny, ale i duchovný aspekt. Aj na základe toho bolo jednou z priorít záchrana tradičných foriem ľudového staviteľstva a súvisiacich činností. Po dohode Oblastného pracoviska a Miestneho odboru Matice slovenskej Hrušov s Hontiansko-ipeľským osvetovým strediskom pripravili spoločne projekt zameraný na oživovanie tradičných remesiel týkajúcich sa tejto oblasti. Tvorivé dielne sa realizovali v autentickom prostredí hrušovských lazov v koncom mája a začiatkom júna 2021. Tohto roku boli témy – vypletanie steny lieskovými prútmi, stavba starej piecky a rekonštrukcia „zrúbku“ na gazdovskej studni. Vypletané steny boli v minulosti jedným z najrozšírenejších spôsobov predeľovania priestorov v hospodárskych, ale i obytných budovách.  Je zrejmé, že v minulosti existovali aj celé stavby zhotovené touto technikou. Výplet z prútia alebo palíc /väčšinou lieska/, omazaný hlinou nemá nosnú funkciu, tvorí len výplň steny. Základom pletených stavieb je preto nosná drevená konštrukcia. Účastníci si mohli vyskúšať samotnú prípravu prútov, pletenie a vymazávanie hlinenou zmesou. Súčasťou roľníckych obydlí bolo vykurovacie teleso určené i na varenie. V rámci podujatia sa realizovala stavba piecky, ktorá bola zároveň pecou na pečenie chleba i prípravu jedál. Ďalšia skupina si osvojila prácu s tesárskym náradím, nakoľko drevená konštrukcia studňového prekrytia, „zrúbku“, je z drevených kresaných hranolov. Na tento typ stavieb sa používal najčastejšie agát, ktorý je odolný voči vode. Ako náradie slúžili rôzne  sekery, kresačky, dláta, obojručné nože, topory, /široká tesárska sekera/, ale hlavne um a zručnosť majstrov tesárov. Najstarším lektorom bol 82 ročný tesár Ján Kamas, ktorý aj zaujímavým rozprávaním priblížil formy budovania obydlí v minulosti. Organizačne podujatie zabezpečoval Ján Brloš z OP a MO MS Hrušov. Ďalšími lektormi boli Peter Brada, Boris Hochel a Ján Benko. Účastníci aktivity  prišli z rôznych kútov  Slovenska i zahraničia sa niečomu priučili, zažili príjemné chvíle so zaujímavými ľuďmi v príjemnom prostredí, zároveň prispeli k zvýšeniu kultúrnosti a vizuálneho efektu jedného z niekoľkých stanovíšť hrušovského náučného chodníka. Organizátori – Hontiansko-ipeľské osvetové stredisko, Matica slovenská v spolupráci so Stredoslovenským múzeom Banská Bystrica, ale isto aj účastníci boli i napriek pandemickým obmedzeniam s priebehom a výsledkom podujatia spokojní. Veria, že ďalší ročník zorganizujú aspoň na takej istej úrovni.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

J. Brloš

2021-07-22T12:47:20+00:0022 júla 2021 |Banskobystrický kraj|
X