Traja sokoli


//Traja sokoli

Na priečelí Obecného úradu v Plešivci sa nachádza pamätná tabuľa akad. sochára  Frica Motošku, ktorá nám pripomína troch slovenských sokolov (Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Michal Bakulíny). Na ich počesť každoročne v novembri vzdávame úctu ich pamiatke položením vencov. Ani tento rok to nebolo inak. Dňa 5. novembra 2021 sme si v komornej atmosfére spolu so zástupcami obce, matičiarmi a SZPB pripomenuli udalosti, ktoré sa odohrali pred 173. rokmi.

Francisci a Daxner spísali prvý ucelený národno-politický program v dejinách slovenského národa – Žiadosti slovenského národa. Prvý politický orgán v dejinách Slovenska vznikol 16. 9. 1848 pod názvom Slovenská národná rada. Prvý zbor slovenských dobrovoľníkov 18. 9. 1848 obsadil Myjavu. Štúr v Myjave predniesol prejav, v ktorom vypovedal poslušnosť uhorskej vláde a vyhlásil autonómiu Slovenska. Cieľom bolo spojiť sa s ostatnými časťami Slovenska a zorganizovať celonárodné povstanie. Podarilo sa im však obsadiť len najbližšie oblasti. Ján Francisci v Hnúšti a Daxner v Tisovci organizovali národné gardy a viedli ich výcvik. Chystala sa revolučná akcia najmä v Brezne. Dňa 12. októbra prišli Francisci s Daxnerom do Plešivca. Dostali rozkaz, aby išli do stoličného domu, tam sa hlásili u kastelána a držali sa podľa jeho rozkazov, lebo ich budú vypočúvať. Za nimi prišiel 17. októbra do Plešivca aj Bakuliny a mnoho iných. Označili ich za rebelantov proti krajine. Proti tomuto obvineniu sa vzopreli a ohradili. Traja sokoli, ktorí nechceli dopustiť, aby slovenské  gardy boli zadelené do maďarského vojska, preto boli odsúdení na smrť šibenicou. V poslednej chvíli, keď už odsúdenci stáli na plešiveckom popravisku, bol rozsudok zmenený na uväznenie. Ich snahy boli okrem iného vyslovené v pamätnom Memorande slovenského národa z roku 1861 vypracovanom Štefanom Markom Daxnerom. Požadovali v ňom uznanie Slovákov za svojbytný národ a  používanie slovenčiny ako úradného a vyučovacieho jazyka.

Tento rok si pripomíname aj 130. výročie narodenia a 65. výročie úmrtia akademického sochára Frica Motošku. Motoškova medzivojnová sochárska produkcia  je rozsiahla a žánrovo pestrá. Prevláda najmä monumentálna tvorba a v jej rámci pomníky (Ľ. Štúr, J. M. Hurban, A. Sládkovič, J. Botto, M. R. Štefánik a iní), pamätné tabule či dosky (Š. Moyses, K. Kuzmány, M. Hamuljak, Š. M. Daxner,  J. Francisci, A. Radlinský, A. Kmeť, Traja sokoli a iní). Z komornej tvorby pripomenieme bronzovú jazdeckú sošku Svätopluka (1922), medailón s podobizňou Jozefa Murgaša (1930), bronzový reliéf Krista (1931), sadrový portrét Pavla Országha- Hviezdoslava (1934), bronzovú bustu Andreja Sládkoviča (1938)…  Pre autorovo monumentálne dielo je typické zjednodušenie tvaru spojené s premysleným detailom, v komorných prácach sa viac prejavil preňho príznačný dynamický výraz s tendenciami dekoratívnej ozdobnosti.

Značná časť umelcovho diela je uložená  v zbierkových fondoch viacerých našich galerijných  a múzejných inštitúcií. V sídelnej budove Matice slovenskej v Martine sa nachádzajú jeho portréty prvého predsedu a podpredsedu tejto najstaršej národnej kultúrnej a vedeckej ustanovizne – Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho.

Tatiana Tomková – DMS Rožňava

2021-11-18T11:04:00+00:0018 novembra 2021 |Košický kraj|
X