Učil nás čítať, hoci sám nevidel


/, Správy z krajov/Učil nás čítať, hoci sám nevidel

„ Nie len chlebom je človek živý!

Čo by z nás bolo, keby sme jedli a pili

a svojho ducha nezveľaďovali!

                                     Beda národu, ktorý nečíta!“  (Matej Hrebenda)

 

Žijeme vo zvláštnej dobe. Neviditeľný vírus zmenil náš pracovný i osobný život, uzavrel nás do našich príbytkov a mnohí z nás sa cítime akosi neisto. Vírus nám mnohé vzal, ale daroval nám veličinu, o ktorej často hovoríme, že jej máme málo – čas. Zrazu máme čas, aby sme našli samého seba, aby sme si uvedomili hodnoty života, zmenili spôsob nášho myslenia a správania sa. Máme čas venovať sa záujmom a veciam, ktoré sme odkladali. Mnohí z nás sa práve v týchto dňoch vrátili ku knihám, ktoré už dlhšiu dobu ležali na nočnom stolíku. Máme čas čítať a v knihách hľadať múdrosť, potešenie a pohladenie duše.

Knihy dnes v určitom zmysle vnímame ako samozrejmosť, ako bežnú súčasť nášho života. Nie vždy to tak bolo… Knihy sa do našich domácností dostávali postupne a pomaly. V 19. storočí veľkú zásluhu na šírení písaného a tlačeného slova mal Matej Hrebenda, ktorého 140. výročie úmrtia si v tomto roku pripomína aj MO MS v Tisovci.

Matej Hrebenda patril a patrí medzi mimoriadne významné osobnosti našich národných dejín. Bol známy ako slepý zberateľ a šíriteľ kníh a tlačí, ľudových spievaniek, predajca slovenských a českých kníh, podporovateľ knižníc, škôl, ako národný buditeľ. Udivoval svojou jednoduchosťou, skromnosťou, hlbokou vierou, oddanosťou národu. Bol známy a rešpektovaný najvýznamnejšími slovenskými učencami danej doby (J. Kollár, K. Kuzmány, Ľ. Štúr, J. M. Hurban a i.).Vzácne slová o ňom napísal Ján Kollár: „Ó, kiež by mnohí vidomí Slováci boli tomuto slepému podobní v láske k národu.“ Významnú poklonu mu zložil Karol Kuzmány, keď povedal: „Nemôže slepý slepého viesť. Tento slepý by však bol dobrým vodcom i mnohému vidomému.“

Tento jednoduchý, nadaný a múdry človek, ktorého celý život sprevádzala láska ku knihám, sa narodil v obci Píla (dnes Rimavská Píla) 10. marca 1796. Narodil sa do jednoduchej a sociálnej slabej rodiny. Od útleho veku zápasil so slabým zrakom, deti ho často volali „Slepým“. Prežil neľahký život. Jeho otec nemal trvalé zamestnanie, a tak sa nemohol dostatočne postarať o svoje deti. Ako desaťročnému mu zomrela matka. Keďže nemohol chodiť do školy, vzdelával sa sám. Zároveň si už ako dieťa zarábal na skromné živobytie. Bol mendíkom v škole v Píle, potom v Hrlici na Gemeri, neskôr pracoval v Rimavskom Brezove. Pôsobil aj v Záturčí, bol obecným hlásnikom v Krokave a Hačave. Rok 1825 mu priniesol uzavretie manželstva so Zuzanou Gabaj, dcérou krokavských pastierov, s ktorou prežil šesť a pol roka. V tom čase začal zhromažďovať knihy, ktoré ho očarili už v útlom detstve. Prvých 58 získaných kníh mu zhorelo v ohni, ktorý zachvátil ich malý domček 20. apríla 1826. M. Hrebenda práve nebol doma. Zhoreli mu knihy, ale aj jeho osobné veci.

Z Krokavy sa vrátil naspäť do Hačavy, kde sa mu narodil syn Šimon Matej (1826) a o tri roky po synovi dcéra Juliana (1829). Manželka Mateja Hrebendu  v roku 1831 zomrela na choleru a onedlho mu zomrel aj syn. Neskôr sa Matej Hrebenda oženil s Annou Choljavou z Čiernej Lehoty. Jeho druhá manželka tiež zápasila s vážnymi zdravotnými problémami, bola chromá, ale obaja boli v manželstve šťastní a spokojní. Matej Hrebenda zvykol hovorievať: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Spoločne si postavili svoj malý domček na Hačave a odvtedy žili v obci. Mali spolu syna, ktorý od nich ako 12-ročný odišiel. Dlho o ňom rodičia nemali žiadne správy. Ozval sa až vtedy, keď sa chcel oženiť a potreboval rodný list. Dcéra žila v obci, kde sa aj vydala za tamojšieho obyvateľa.

Aj napriek neľahkému osudu a zdravotným problémom sa tešil Matej Hrebenda z jednoduchých vecí. Najväčšiu radosť mu prinášali knihy. Rád čítal a rád počúval ľudí, ktorí mu čítali. Svet a ľudí vnímal srdcom. Neskôr sám začal knihy zbierať a predávať. Poznali ho mnohí vydavatelia a zverovali mu svoje knihy. S batôžkom na chrbte Matej Hrebenda prebrázdil celé Slovensko, ale navštívil aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Knihy predával a zbieral, ale posielal ich aj do škôl a knižníc, alebo ich odovzdával významným vzdelancom. Svoju ľudskosť a múdrosť vkladal do príležitostnej a gratulačnej poézie, ktorá je dnes uložená v Matici slovenskej. Matici slovenskej v roku 1864 daroval 16 zväzkov cenných kníh, neskôr ďalších 10 zväzkov a niekoľko kalendárov. Zbieral i ľudové piesne, ktoré sa dostali do zbierok Jána Kollára a Pavla Emanuela Dobšinského. Zapisoval ich jeho pomocník, ktorý ho od roku 1848 sprevádzal. Pomocníka prijal po tom, čo trikrát takmer prišiel o život. Raz spadol z chodníka do hlbokého výmoľa cestou z Ratkovej do Sirka. Inokedy spadol z mosta do Váhu pri Liptovskej Porúbke. Zachránil ho pltník. Tretí raz spadol z lavičky do potoka v Drienčanoch. Poudieral sa tak, že ho musel povozník odviesť do Hačavy. Dva mesiace nevstal z postele. Vtedy sa rozhodol, že už nebude viac chodiť sám.

Známa je aj snaha Mateja Hrebendu získavať finančné prostriedky na výstavbu škôl, kostolov a knižníc. Slovenskému gymnáziu v Revúcej venoval všetky svoje úspory a celú svoju knižnicu. Knihy po zatvorení gymnázia prepadli v prospech štátu. Matej Hrebenda mal mimoriadne blízky vzťah k študentom, najmä k študentom z Gemera a Malohontu. Často sa s nimi stretával, podporoval ich snahy vzdelávať sa, často im robil posla. Po svojich potulkách po Slovensku im prinášal pozdravy od rodičov, potraviny a šatstvo. V roku 1860 napísal Vlastný životopis a o niekoľko rokov neskôr dokončil Zborník slovenských národných piesní, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčají a povier (1874). Zomrel 16. marca 1880 ako 84-ročný.

Matej Hrebenda viedol ľudí za svetlom poznania. Bol neoddeliteľnou súčasťou národného života, významnou mierou prispel k jeho rozvoju. V tomto roku si teda pripomíname 140. výročie jeho úmrtia. MO MS v Tisovci pripravuje spomienkové podujatie, ktoré by malo byť realizované po odznení súčasných opatrení.

 PaedDr. Monika Koncošová

predsedníčka MO MS v Tisovci

 

 

2020-05-13T14:43:17+00:0013 mája 2020 |Banskobystrický kraj, Správy z krajov|
X