Uhorský Cicero v purpure si vážil Slovákov


//Uhorský Cicero v purpure si vážil Slovákov

19. marca 2021 si pripomíname 384. výročie úmrtia ostrihomského arcibiskupa Petra Pazmáňa. Prečo je dobré pripomenúť si túto osobnosť hrdo sa hlásiacu k maďarskej národnosti? Pretože význam jeho osobnosti pre katolíkov je nesmierny. Veľkou mierou sa zaslúžil o rekatolizáciu a znovuprinavrátil významné postavenie katolíckej cirkvi.

Peter Pazmáň bol ostrihomský arcibiskup, primas Uhorska, turčiansky prepošt, trnavský kardinál, filozof, teológ, náboženský spisovateľ,jezuita, politik.

Narodil sa 4.10.1570 v rodine kalvínskeho šľachtica vo Veľkom Varadíne (dnešná Oradea v Rumunsku).  Po smrti matky sa jeho otec znovu oženil, ale tentokrát s katolíčkou. Zrejme aj na jej podnet začal štúdium na Koložvárskom jezuitskom kolégiu. V tomto roku pravdepodobne znovu aj pod vplyvom nevlastnej matky i jezuitov konvertoval na katolícku vieru. Mal vtedy 13 rokov. V roku 1587 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Počas svojej misijnej jezuitskej činnosti v rokoch 1601-1602 pôsobil v Šali a spolu s kňazom Gabrielom Némethym aj u nás v Košiciach, vtedajšej bašte protestantizmu. Počas misijnej činnosti obrátil na katolícku vieru okrem iných mnohé šľachtické rodiny napríklad princa Mikuláša Esterházyho a Pavla Rákociho. Pre návrat ku katolicizmu získal vyše 30 magnátskych rodín.

V rokoch 1604-1607 učil v Štajerskom Hradci teológiu, súčasne bol spovedníkom aj kazateľom. V rokoch 1607-1616 bol v službách ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, kde pôsobil ako jeho poradca. Treba poznamenať, že Forgáč bol taktiež konvertita, ale z luteranizmu. 28.10.1616 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa.

V čom tkvie veľkosť Petra Pazmáňa? Napriek tomu, že sám seba pokladal za národne cítiacieho Maďara a šľachtica, k Slovákom mal vrelý vzťah. Dalo by sa povedať, že bol nadnárodný. Vidieť uňho sympatiu k slovanskému prostrediu aj k slovenským študentom, ktorých podporoval. Slováci a Slovania boli aj početne zastúpení medzi katolíkmi, čo mu určite lahodilo. V Trnave napr. založil fundáciu pre slovenský kostol a dosadil tam slovenského kazateľa.

Vynikal vynikajúcim rečníckym talentom. Mal sebavedomé vystupovanie. Veľmi horlivo sa venoval protireformačnému pôsobeniu. Zanechal po sebe aj vyše 30 literárnych diel. Spomeňme aspoň niektoré – „Odpoveď proti Magyarimu“, apologetické dielo „Božia spravodlivosť – sprievodca“, „Kresťanský modlitebník“, po jeho smrti vyšli „Kázne na každú nedeľu“. Vo svojich kázňach pretvoril maďarskú hovorovú reč na rečnícke umenie. Nie nadarmo ho nazývali uhorským Cicerom v purpure. Jeho klasická próza preslávila maďarčinu.

 Jeho cieľom bolo vybudovanie katolíckeho školstva a výchova kňazov v protireformačnom duchu.

Vo Viedni v roku 1623 založil seminár s internátom – Pazmáneum. Práve zanietení vlasteneckí katolícki slovenskí kňazi, ktorí vyšli z viedenského Pazmánea sa stali základným bodom pre budovanie slovenského národného povedomia. V seminári prevažovali katolíci a aj prvým prefektom bol slovenský jezuita Ján Hmira, rodák zo Žiliny. Korešpondenciu s Pazmáňom viedli v latinčine, aj keď Pazmáň inde uprednostňoval maďarčinu.

V roku 1626 zakladá v Bratislave Collegium Posoniense. Fungovalo do roku 1918, kedy bolo poštátnené a sekularizované.

V roku 1631 dal vystavať v Žiari nad Hronom renesančno-barokový kaštieľ. V niektorých zdrojoch sa mylne uvádza, že kaštieľ bol postavený v Trnave. To by ale nemohol byť letným sídlom banskobystrických biskupov a neskôr v rokoch 1763-1942 ich trvalým sídlom. Je paradoxom, že tento kaštieľ dal vybudovať hrdý Maďar a svoje sídlo v ňom mal najväčší bojovník za práva slovenského národa a prvý predseda Matice slovenskej rímskokatolícky biskup Štefan Moyzes, ktorý tu pôsobil od roku 1851 a 5.7.1869 tu aj zomrel. Dnes sa v kaštieli nachádza pamätná izba venovaná Štefanovi Moyzesovi a okolie skrášľuje Park Štefana Moyzesa.

13.5.1635 založil Trnavskú univerzitu v sídle vtedajšieho arcibiskupstva. Zaujímavým faktom je, že prvú prednášku viedol Slovák Martin Palkovič, dekan filozofickej fakulty. Bola to vysoká škola s teologickou a filozofickou fakultou. Študovali tu študenti nielen z Uhorska, ale z celého sveta. Univerzita bola v roku 1777 za vlády Márie Terézie premiestnená do Budína.

Ešte v roku 1623 založil v Bratislave tlačiareň pre jezuitov, ktorá bola v roku 1646 prevezená do Trnavy.  A vďaka Trnavskej univerzite sa šírila katolícka viera v početných knihách do celého Uhorska a okolia.

Peter Pazmáň plánoval založiť univerzitu aj v Košiciach. Podarilo sa to v roku 1657 jeho priateľovi jágerskemu biskupovi Benediktovi Kišdymu.

Pozoruhodný poznatok pre nás Košičanov je aj ten, že v roku 1635 dal Pazmáň previesť ostatky košických mučeníkov, umučených v roku 1619 počas povstania Gabriela Betlena z Hetníka pri Bardejove do Trnavy. Uložili ich v jezuitskom kostole. 2.7.1995 ich pápež pri svojej návšteve Košíc vyhlásil za svätých. Ostatky sa nachádzajú na viacerých miestach, menšia časť sa nachádza aj v Košiciach. Spomienku na košických mučeníkov si pripomíname 7. septembra.

Zomrel v Bratislave 19.3.1637 a je pochovaný v Katedrále sv. Martina.

Michal Matečka, riaditeľ DMS Košice

 

2021-03-26T10:01:35+00:0019 marca 2021 |Košický kraj|
X