V Košiciach ožila Sládkovičova tvorba


//V Košiciach ožila Sládkovičova tvorba

U viacerých významných predstaviteľov štúrovskej generácie si pripomíname 200. výročia ich narodení. Práve preto je rok 2022 vyhlásený Maticou slovenskou za Rok odkazu štúrovcov. Ale rok 2022 je bohatý aj na výročia ďalších zaujímavých osobností našich dejín. Jednou z týchto osobností je básnik štúrovského obdobia Andrej Sládkovič, ktorého 150. výročie úmrtia si pripomíname v tomto roku.

Pri tejto príležitosti sa dňa 10.11.2022 v pobočke Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach na Terase uskutočnilo podujatie venované tvorbe (nielen) Andreja Sládkoviča. Organizátormi boli OZ Návraty k pokladom, Dom Matice slovenskej v Košiciach a Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach.

Úvodné slovo patrilo riaditeľke Domu Matice slovenskej v  Košiciach Martine Matečkovej, ktorá poďakovala prítomným,  že prijali pozvanie na podujatie a predstavila hlavných aktérov večera.

Celé podujatie sa tematicky nieslo v znamení lásky a  prebiehalo striedavou formou hovoreného slova, recitácií a spevu v podaní matičiarov Petra Vrlíka, Evy Arvaiovej, Ľubomíra Scherhaufera,  spestrené doprovodom na harmonike v podaní Stanislava Staneka.

Slovo ďalej patrilo tajomníkovi Divadelného odboru MS Petrovi Vrlíkovi. Ten priblížil dôležité udalosti štúrovského hnutia a zameral sa na Sládkovičovu najznámejšiu a najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete –  Marína. Táto báseň sa nepáčila mladým štúrovcom. Sám Štúr bol ten, ktorý zasvätil svoj život len službe národu a vo veciach lásky sa neangažoval. Jozefa Miloslava Hurbana dokonca odhováral od svadby. Hovoril, že keď sa oddáte láske, nemôžete sa už naplno venovať národným veciam. Báseň Marína bola označená za nenárodnú a lascívnu. Na zasadnutí spolku Tatrín 5. augusta 1845 bránili túto báseň len Janko Kučera, Ján Kalinčiak a Michal Miloslav Hodža. Kalinčiak sám napísal ľúbostnú báseň Márii (od Jána). Zahorel on láskou k speváčke Márii Schröerovej, ktorá ho odmietla a vydala sa za iného. So Sládkovičom ho teda spájal spoločný bôľ. Sládkovič napokon ľúbostné opojenie a šťastie spoznal s Antóniou Júliou Sekovičovou. Úryvok z Kalinčiakovej básne sme počuli v podaní Petra Vrlíka.

Dozvedeli sme sa aj zaujímavé informácie o vnukovi Andreja Sládkoviča Pavlovi Braxatorisovi, ktorý bol libretista, textár a jeden zo zakladateľov slovenskej operety. Za doprovodu harmoniky si známe pesničky spievalo celé publikum. Najviac rezonovala pieseň Rodný môj kraj.

Spev striedala recitácia. Zaznela už všetkými netrpezlivo očakávaná Marína v podaní Petra Vrlíka.

V podaní Evy Arvaiovej zazneli básne Nehaňte ľud môj od Andreja Sládkoviča a Ak dovolíte od Jána Smreka. Ľubomír Scherhaufer vynikajúco zarecitoval dvojicu básni od Jána Smreka Bacardi a Starý som ako zem.

O milé spestrenie konca programu sa postarali naše členky z miestneho odboru zo severu, ktoré sa venujú spevu, recitácii a divadlu. Najprv nám zaspievali slovenské pesničky a svoje recitátorské umenie predviedla Anna Naštová s tematicky zameranou básňou Slohy lásky od S. P. Ščipačova.

Srdce potešujúce podujatie o Sládkovičovi, láske naplnenej i nenaplnenej, láske k vlasti sa ukončilo matičnou hymnou „Kto za pravdu horí“.

Martina Matečková

foto: Vladimír Kyjovský

 

2022-11-15T15:43:23+00:0015 novembra 2022 |Košický kraj|
X