Posledný augustový deň sme sa už po piaty raz stretli pod Babou horou, aby sme odhalili ďalšie pozoruhodnosti tejto oravskej dominanty i ľudí pod ňou žijúcich a pritom sa tak trochu v duchu myšlienky kalokagatie fyzicky zocelili a duchovne povzniesli. Piaty národný výstup sme venovali slovenskému básnikovi, prozaikovi a dramatikovi Jankovi Matúškovi pri príležitosti 180. výročia vzniku textu slovenskej hymny, no nemohli sme obísť ani 120. výročie narodenia slovenského literáta spod Babej hory Mila Urbana.
Prvýkrát sme teda vytýčili dve trasy – jednu na vrchol, kde mali zaznieť tóny hymnickej piesne Janka Vlastimila Matúšku a druhú na hájovňu v Rovniach, kde na účastníkov čakali rozhovory s literárnymi historikmi Oravského múzea P.O. Hviezdoslava i literárna expozícia venovaná Milovi Urbanovi.
Po spoločných raňajkách na Staňcovej poľane, ktoré pre nás pripravila vedúca Slovenského domu v Podvlku Božena Bryjová, sme sa teda pustili do poznávania krásneho kúta našej zeme, zvaného hornou Oravou.
Hymnická pieseň na vrchole Babej hory
Babia hora nás v tomto roku prijala prívetivo, krásnym počasím, slnečnými lúčmi, vôňou ihličnanov i sviežou hladnou vodou. Naše kroky sa veľmi rýchlo dostali z asfaltovej trasy na zemitý terén, popreplietaný koreňmi stromov, ktoré už pamätajú rôzne udalosti, čo prehrmeli Oravou a zmenili tok dejín. Náš skvelý sprievodca Tono Kutliak nám rozprával a zároveň ukazoval miesta, kde sa písali dejiny i literatúra. V strmých svahoch sme potom chytali „druhý dych“, za čo sme boli odmenení krásnymi výhľadmi na naše oravské dedinky. Lipnice, Zubrice, Rabčice či Rabča ležali pod nami ako na dlani a odhaľovali svoje tajomstvá, ktoré sú viditeľné len z výšky. V pozadí sa rozlievala Oravská priehrada, ktorej vody sa v doobedňajšom slnku trblietali a pôsobili akoby z nich každú chvíľu chceli vyskočiť kryštálové kone a cvalom oslniť okolitú krajinu.
Očarení slnečným kúpeľom a výhľadmi sme dorazili na Diablak – najvyšší vrch oravskej dominanty, kde sme si mohli vychutnať výhľady už na všetky svetové strany. Pocity boli skvelé, o čom sa nakoniec môžete presvedčiť na našom youtube kanále, kde sa nachádza krátke video.
Keď sme sa do sýtosti potešili všetkým, čo nám výstup na vrchol poskytoval, pristúpili sme k ucteniu si oravského rodáka Janka Matúšku, ktorý svojho času prijal výstižné slovanské meno Vlastimil. Z našich hrdiel zaznelo päť slôh jeho hymnickej piesne Ponad Tatru blýska, ktorú zložil pri príležitosti odchodu študentov na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z miesta námestníka Katedry reči a literatúry československej. „My sa držme, spolu, spolu v tomto kolu, nik nás nepremôže,“ nieslo sa nad Oravou.
Rozhovory pod holým nebom pri hájovni
Približne v tom istom čase zaznela hymnická pieseň Janka Matúšku aj pri hájovni v Rovniach, kde sa vybrala druhá skupina. Zo Staňcovej vyrazila trochu neskôr pod vedením Tomáša Vorčáka, ktorý po ceste sprítomňoval dielo Mila Urbana priamo na miestach jeho inšpirácie. Veľmi nás potešilo, že medzi nás zavítal aj syn známeho slovenského spisovateľa Cyril Urban.
V hájovni všetkých privítala Mária Jagnešáková – riaditeľka Oravského múzea P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktoré bolo spoluorganizátorom tohto ročníka, pričom v mene organizátora – Spolku Slovákov v Poľsku sa prihovoril tiež generálny tajomník Ľudomír Molitoris. Následne sa prítomní mohli dozvedieť viac o hlavných hrdinoch nášho výstupu z prednášok literárnych historikov spomínaného múzea.
Mgr. Paulína Martinkovičová porozprávala o Jankovi Matúškovi, ktorý mal spravodlivosť jednoducho v krvi a cítiac krivdu, dejúcu sa Ľudovítovi Štúrovi, napísal slová, ktoré dnes pozná každý Slovák, keďže sa neskôr stali súčasťou slovenskej národnej hymny. Vo svojej tvorbe čerpal námety hlavne z prírody, poukazoval na súboj dobra a zla, ktorý sa snažil aplikovať do literatúry. Veľkou inšpiráciou mu bol práve jeho profesor Ľudovít Štúr.
Dr. Lukáš Tkáč priblížil osobnosť Mila Urbana, ktorý bol podľa jeho slov fenomenálnym človekom. S hájovňou v Rovniach ho spája skutočnosť, že sa tam narodil. Celý život ho sprevádzalo to, že šťastie uňho nemalo dlhé trvanie. Jeho dielo „Živý bič“ ho preslávilo po celom svete. Podľa literárnych historikov je najprekladanejším autorom a čitatelia si ho veľmi obľúbili. Milo Urban bol Oravcom telom i dušou. Mal rád miestnu prírodu, ľudí, domáce jedlá a aj manželku si našiel z Oravy. Rodina bola preňho na prvom mieste. Rok 1935 bol veľkým zlomom v jeho živote. V tomto roku sa oženil a mení sa jeho povaha. Po svadbe obmedzil kontakty s umelcami „od pera“ a zakaždým sa ponáhľal domov k rodine. Ľudia jemu blízki hovorili, že bol neskutočne skromným človekom a len tak v náznakoch hovoril ostatným o svojich plánoch. Nenávidel snobizmus a bola mu blízka „človečina“. Nikdy nemal maniere úspešného spisovateľa.
Editor Urbanových diel Ján Medveď napísal o ňom nasledovné slová: „Oravy sa nevzdal do konca života. Bola mu nevyčerpateľným žriedlom tém, drahým krajom, nad ktorým prehrmeli búrky premien. Stal mysľou a srdcom medzi svojimi, medzi chlapmi a ženami Oravy vo vojnách i v mieri“.
Známy slovenský básnik, literárny historik, prekladateľ a esejista Milan Rúfus výstižne charakterizoval životný osud Milana Urbana slovami: „Tú dušu si život prísne odskúšal. To, čo prežil on, by malý duch sotva uniesol s takým pokojom a vyrovnanosťou. Jeho osobná odysea je výsledkom bizarných osudov jeho spoločenstva“.
Rozhovory s literárnymi historikmi prilákali aj ďalších návštevníkov, pričom sprítomniť si život a dielo jedného z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry mohli všetci tiež nahliadnutím do Literárnej expozície.
Stretnutie pod Babou horou
Po odznení hymnickej piesne Janka Vlastimila Matúšku na vrchole Babej hory i pri hájovni v Rovniach sa účastníci V. Národného výstupu vybrali na spätnú cestu na Staňcovu poľanu, kde už rozvoniaval chutný guľáš z kuchyne Miestneho odboru Matice slovenskej z Oravskej Polhory. Nechýbala ani pravá kofola a ďalšie občerstvenie, ktoré zabezpečili Vitamín ORAVA s.r.o. a Spolok Slovákov v Poľsku.
Pre všetkých bola v areáli pripravená k nahliadnutiu výstava Matice slovenskej pod názvom „Odkaz štúrovskej generácie“. Prítomní sa tak mohli dozvedieť viac nielen o oravskom národovcovi, ktorému bol venovaný tento ročník výstupu, ale aj o ďalších známych i menej známych osobnostiach z radov štúrovcov, ich študentských spolkoch, kultúrnopolitickom programe, či slovenskom povstaní v rokoch 1848 – 1849. Obsah výstavy v krátkosti priblížil tajomník Matice slovenskej Viliam Komora.
K dispozícii boli tiež viaceré zaujímavé slovenské publikácie z Vydavateľstva Matice slovenskej, ktoré predstavila jeho riaditeľka Ingrid Majeriková. Tá zároveň priniesla ako dar pre Spolok Slovákov v Poľsku niekoľko pracovných zošitov, kníh, Slovenské pohľady, Národné spektrum, omaľovanku, magnetky i perá s logom najstaršej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie, za čo jej srdečne ďakujeme. Každý účastník tiež dostal najnovšie číslo Slovenských národných novín.
Stretnutie pod Babou horou, ktoré sa konalo v rámci XXXI. Dní slovenskej kultúry v Malopoľsku, s finančnou podporou Ministerstva vnútra a správy Poľskej republiky i Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, otvoril generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris. Po ňom sa slova ujali tvorcovia myšlienky Národného výstupu na Babiu horu, venovanému vždy niektorému z oravských národovcov, Milica Majeriková-Molitoris a Anton Kutliak, ktorí pri príležitosti piateho ročníka odovzdali účastníkom pamätné diplomy i slová uznania za udržiavanie spolupatričnosti, ktorou je toto podujatie tak výnimočné.
Spoločné posedenie svojou hrou i spevom spríjemnili mladí hudobníci z Veľkej Lipnice, nacvičujúci v Slovenskom dome v Podvlku, akordeonista František Król, Veselí seniori z Oravskej Polhory a svojimi zvučnými hlasmi i členovia folklórneho súboru Dolina z Krempách, ktorých na akordeóne sprevádzal Kristián Bryja. Slovenský spev sa niesol Staňcovou poľanou následne až do nočných hodín, kedy sa poslední účastníci výstupu ešte zohrievali pri teple spoločnej vatry.
Trblietavé iskry sa vznášali na oravské nebo a hádam aj zapálili v dušiach účastníkov túžbu po poznaní a spoločnom prežívaní našich dejinných udalostí, ktoré sú hoc neviditeľnou, ale pevnou niťou, vedúcou nás cez prítomnosť k našej budúcnosti.
Autori: Milica Majeriková-Molitoris, Grażyna Falátová
Foto: Milica Majeriková-Molitoris, Grażyna Falátová, Agáta Jendžejčíková, Ľudomír Molitoris