Vojaci z Martina si pripomenuli 200-té výročie narodenia Jána Francisciho


//Vojaci z Martina si pripomenuli 200-té výročie narodenia Jána Francisciho

Dňa 1. júna 2022 si príslušníci 11. mechanizovaného práporu – Práporu okamžitej reakcie kapitána Jána Francisciho, na Národnom cintoríne v Martine, s hrdosťou pripomenuli a uctili pietnou spomienkou 200-té výročie narodenia Jána Francisciho.

Prápor vznikol v posádkovom meste Martine 1.10.1995 ako „Prápor rýchleho nasadenia“, zároveň bol prvým profesionálnym útvarom vojakov z povolania v slovenských ozbrojených silách. Formovanie tejto jednotky malo preukázať schopnosť Slovenskej republiky vycvičiť jednotku rýchlej reakcie a kooperovať na medzinárodných vojenských projektoch spoločne s príslušníkmi a členskými krajinami NATO. V roku 1997 dostali príslušníci práporu právo nosiť zelený baret, ako jediný vtedajšej Armády SR. V roku 2001 bol názov zmenený na „Prápor okamžitej reakcie“ a od 7.2.2001 čestný názov „PRÁPOR OKAMŽITEJ REAKCIE KAPITÁNA JÁNA FRANCISCIHO“. K 1.7.2007 bola z práporu vyňatá rota radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, protilietadlová raketová batéria a rota ženijno-technického zabezpečenia. Od 1.10.2006 sa prápor volá 11. mechanizovaný prápor (11.mpr).

11. mpr je bojovým prvkov 1. mechanizovanej brigády. Jeho poslaním je podieľať sa na zaručovaní obrany Slovenskej republiky, plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a podieľať sa na zachovávaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu. S ohľadom na organizačnú štruktúru a výzbroj je predurčený na vedenie ofenzívnych a defenzívnych aktivít a je spôsobilý vykonávať hlavné druhy stabilizačných aktivít proti ľahko obrnenému nepriateľovi. 11. mpr je pripravený na rozkaz nasadiť svoje sily a prostriedky na území SR samostatne alebo ako súčasť 1.a 2.mb,  podieľať sa na plnení asistenčných úloh na území SR, ktorých cieľom je poskytovať pomoc civilným orgánom, organizáciám a obyvateľstvu pri plnení úloh v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, pri ktorom sú ohrozené životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov. Pripravovať a poskytnúť sily a prostriedky na nasadenie alebo nasadiť určenú časť síl a prostriedkov v súlade s rozhodnutím príslušných orgánov štátu do operácií podľa záväzkov Slovenskej republiky voči medzinárodným organizáciám.

Motto práporu:“Naspäť cesta nemožná, vpred sa ísť musí!“

Matica slovenská si v roku 2022 pripomína v rámci „ROKU ODKAZU ŠTÚROVCOV“ 200. výročie osobností národného obrodenia, osobnosti, ktoré významným spôsobom zasiahli do slovenských dejín. Prvého júna sa pred dvomi storočiami narodil prvý kapitán slovenských dobrovoľníkov, ale aj významný národný buditeľ, revolucionár, kultúrno-osvetový pracovník, žurnalista, redaktor, prozaik, prekladateľ, popredná osobnosť slovenského národného hnutia v druhej polovici 19. storočia, spolupracovník Ľudovíta Štúra a Štefana Marka Daxnera, a hlavne prvý kapitán slovenských dobrovoľníkov Ján Samuel Francisci-Rimavský.

Janko Francisci-Rimavský (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) pochádzal z remeselníckej rodiny, študoval v Ožďanoch, Levoči a v Bratislave. Na bratislavskom evanjelickom lýceu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý významne ovplyvnil Francisciho myslenie a život. V roku 1844 odchádza z Bratislavy do Levoče. Neskôr sa sťahuje do Prešova, kde študuje na evanjelickom kolégiu, kde pôsobili osobnosti ako Hodža, Záborský, Kossuth, Hviezdoslav, Maliarik, Daxner. Po štúdiách sa presúva do Gemerskej stolice, kde pracuje ako podžupan u G. Fáya. Spolu s Daxnerom a Bakulinym sa zúčastňuje liptovsko-mikulášskeho zhromaždenia a organizuje v Gemerskej stolici národné gardy. Následne je väznený a po prepustení sa stáva kapitánom prvého slovenského dobrovoľníckeho oddielu. Stáva sa svetským predstaviteľom evanjelických cirkví v Uhorsku a začína vydávať Peštbudínske vedomosti, ktoré spejú až k Memorandu národa slovenského a založeniu Matice slovenskej (v ktorej sa stal predsedom dočasného výboru ako aj čestným predsedom). V najstaršom veku sa usadí v Martine, kde sa stáva predsedom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku.

Prínos Jána Francisciho pre slovenské dejiny je pomerne rozsiahly. Od vojenského kapitána, cez zberateľa povestí a rozprávok, autora poézie a prózy, prekladateľa a sociálneho filozofa, až po činnosť v regionálnych úradoch, prácu v kníhtlačiarskom spolku či významné podieľanie sa na kultúrno-osvetovej činnosti v rámci národného obrodenia 19. storočia.

Ľubomír Žila

 

2022-06-15T11:25:06+00:0015 júna 2022 |Žilinský kraj|
X