Výročie významného slovenského sochára


//Výročie významného slovenského sochára

Pred sto rokmi, 22. marca 1924, sa narodil sochár a zaslúžilý umelec Alfonz Groma. Narodil sa v dedinke pod úpätiami Západných Tatier v Trstenom. Najstaršia správa o obci ako o „terre seu ville Nadasad“ je z roku 1269, keď ju kráľ Belo IV. daroval šľachticovi Bohumírovi za dediny Plaveč a Žehru. Nádasd je maďarské slovo a do slovenčiny sa prekladá ako tŕstie. „Trsztene“ sa prvýkrát objavuje v listine z roku 1469. Obyvatelia dedinky sa živili ako roľníci. Tak z tejto dedinky odchádza Groma na štúdium do neďalekého okresného mesta Liptovský Mikuláš. Začal chodiť do Štátneho reálneho gymnázia Michala Miloslava Hodžu a tu aj zmaturoval. Už od mladosti sa u neho prejavoval výtvarný talent. Rád kreslil a tak po vojne odchádza, v roku 1945, študovať na Akadémiu výtvarných umení do Prahy. Tu ho vyučoval český sochár Karel Pokorný, žiak významného českého sochára Josefa Václava Myslbeka. Pokorný je tvorca Pomníka padlým v Chráme sv. Víta na Hradčanoch. Ďalším, ktorý viedol Gromu v jeho výtvarných štúdiách, bol významný český medailér, tvorca prvých česko-slovenských mincí Otakar Španiel. Práve Španiel vzbudil u Gromu záujem o tvorbu medailí. Po návrate do rodného Liptova žil a tvoril v Liptovskom Mikuláši. Ateliér mal aj vo svojej rodnej obci Trstené.

Ako už bolo spomenuté Groma sa svojou medailérskou tvorbou vypracoval na popredného slovenského umelca v tomto odbore. Medailu, ako výtvarnú techniku, povýšil na umenie. Medaila je ústrižok kovu podobná minci, ktorá však neslúži k platobným účelom, ale sú vydávané z príležitosti rôznych pamätných udalostí, alebo venované významným osobnostiam. Bývajú razené, liate, tepané, alebo rezané. Sú jednostranné alebo dvojstranné, guľaté alebo oválne, zhotovené zo zlata, striebra, medi, bronzu, mosadze, cínu, olova, železa, ale aj z kameňa. Medzi jeho medailérsku tvorbu patria nasledovné medaily: 10. výročie Galérie P. M. Bohúňa (1965); Stredná lesnícka a technická škola Liptovský Hrádok (1966); Gašpar Fejérpataky Belopotocký (1970); Gymnázium M. M. Hodžu (1968); Janko Kráľ  (1972); Demänovské jaskyne (1976), ako Veľká cena Demänovských jaskýň v zjazdovom lyžovaní.

Groma sa venoval komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, ale „zabehol“ aj ku kresbe a vytvoril zopár obrazov z liptovskej prírody. Rád maľoval pastelom. Bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov (ZSVU). Pracoval v sochárskej komisii pri Slovenskom fonde výtvarných umení. Svoj umelecký pohľad na svet formoval na študijných cestách do Poľska, Rakúska, Maďarska, Talianska, Ruska, Iránu, Rumunska, Švajčiarska, Francúzska, Španielska, Nemecka. Tieto všetky krajiny navštívil a niekde aj vytvoril svoje diela. Groma sa postupom času vypracoval na uznávaného slovenského umelca a šíril slávu slovenského sochárstva vo svete. Známy sa stal aj svojimi plastikami, ktoré sú umiestené v rôznych mestách po Slovensku. Za všetky spomeňme: Mladosť (tepaná meď, Zvolen); Kozmonaut (tepaná meď, Oravská Polhora); Divé husi (tepaná meď, Nábrežie A. Stodolu, Liptovský Mikuláš); Milenci, plastika pre fontánu v Žiline, plastika pri vjazde do Banskej Bystrice, súsošie vojakov pre Vojenskú akadémiu v Liptovskom Mikuláši. Pozoruhodné sú aj jeho sochárske portréty: Miloša A. Bazovského (1960); Petra Júliusa Kerna (1963); Ludwiga van Beethovena (1964); Janka Kráľa (1963); Jánošík (1964);  Petra Michala Bohúňa (1982); Ladislava Čemického (1983); Ester Šimerovej – Martinčekovej (1983); Michal Miloslav Hodža (1991). Medzi jeho najkrajšie busty patrí busta mikulášskej osvetovej pracovníčky Jolany Trombauerovej, ktorá bola jeho celoživotnou múzou. Svojou sochou Garbiar (1951), vzdal ako umelec úctu remeslu, ktoré preslávilo jeho rodný Liptov. Groma je predstaviteľom realistického sochárstva, kde pomerne precízne a verne sa snaží zachovať obrysy tváre postáv, jeho dielo pôsobí usporiadaným dojmom a veľmi profesionálne zvládnutou sochárskou technikou. Jeho pamätníky venované protifašistickému odboju sú známe po celom Slovensku za všetky spomeňme: Súsošie pamätníka sovietskych a rumunských vojakov (Zvolen); Horská pieta (Ostredok, Nízke Tatry); Pomník SNP (Tisovec, 1954). Medzi jeho najznámejšie diela patrí pamätník oslobodzovacích bojov na výšine Háj-Nicovô nad Liptovským Mikulášom, na ktorom spolupracoval s ďalším sochárom Miroslavom Ksandrom v rokoch 1959 – 1961). Groma na tomto pamätníku realizoval sochársku a reliéfnu výzdobu. Ďalej navrhol Pamätník SNP (Lubeník, 1970); Pamätník SNP (Žiar, okr. Liptovský Mikuláš, 1974); Partizánska matka (Ružomberok, 1974). Groma je známy aj ako tvorca pomníkov za pozornosť stoja: pomník Janka Kráľa (Nitra), Pomník Timravy (Lučenec, 1968); Pomník Jána Štefánika (Tisovec, 1972); Pomník Jána Švermu (Valaská); Pomník Ľudovíta Orfanidesa (Hybe). Napriek svojej rozsiahlej tvorbe zostával Alfonz Groma skromným človekom. Najlepšie sa cítil medzi svojimi priateľmi, pri poháriku vína. Bol to vtipný a vždy pohotový spoločník. Zabúda sa aj na jeho zásluhy pri zakladaní takých kultúrnych inštitúcii v Liptovskom Mikuláši – Galérie Petra Michala Bohúňa a Múzea Janka Kráľa. Po roku 1989 stál pri obnovený Miestneho odboru Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši, kde bol zvolený do výboru a tento post zastával až do svojej smrti 8. júna 1993. Mal ešte pár plánov, ktoré už nestihol realizovať. Samostatné výstavy mal v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku, Banskej Bystrici, Bratislave, Sofii (Bulharsko), Viedni (Rakúsko). Jeho diela obdivovali na výstavách  v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Krakove (Poľsko), Budapešti (Maďarsko), Moskve (Rusko), Rige (Estónsko), Berlíne (Nemecko), Lisabone (Portugalsko), Paríži (Francúzsko).

Napriek tomu zostáva Groma pre verejnosť menej známym umelcom. Netvoril v Bratislave, žil utiahnuto vo svojom rodnom Liptove, ktorý tak miloval. Potreboval nasávať z rodných koreňov, ako sa sám vyjadroval, nedokázal by žiť inde. Liptov sa stal pre neho skutočným domovom a zdrojom inšpirácii. Pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín si na neho spomenuli mikulášski matičiari. Podpredseda Matice slovenskej, riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši Marek Nemec si uctil pamiatku tohto výnimočného slovenského umelca zapálením sviečky a položením kytice na jeho hrob v rodnej obci Trstená. Pri tej príležitosti Marek Nemec povedal: „Je potrebné pripomínať si známe, ale aj menej známe osobnosti, ktoré formovali slovenskú národnú kultúru. Matica slovenská ako ochrankyňa rodu, ako strážkyňa národnej pamäte, by nemala na takéto osobnosti zabúdať. Medzi takéto osobnosti nesporne patrí aj Alfonz Groma. Slovenská kultúrna verejnosť je voči nemu ešte veľmi dlžná, doteraz nevznikla žiadna seriózna monografia o tomto výnimočnom človeku. Úlohou Matice slovenskej je oprašovať mená našich významných osobností z prachu zabudnutia. Som rád, že mikulášski matičiari na svojich významných liptovských rodákov nezabúdajú.“

Peter Vrlík

  

 

2024-04-02T15:18:20+00:002 apríla 2024 |Žilinský kraj|
X