Významná osobnosť slovenskej hudobnej kultúry a košická matičiarka Mária Potemrová nás opustila pred 5 rokmi


//Významná osobnosť slovenskej hudobnej kultúry a košická matičiarka Mária Potemrová nás opustila pred 5 rokmi

Významná osobnosť slovenskej hudobnej kultúry – muzikologička, kritička, hudobná historička, pedagogička, publicistka, organizátorka hudobného života a košická matičiarka Ing. Mária Potemrová sa narodila 24. februára 1922 v Košiciach. Po absolvovaní reálneho gymnázia v rodisku študovala na Vysokej škole obchodnej (tri roky v Košiciach, neskôr v Bratislave, kde v roku 1948 získala titul komerčnej inžinierky). Úradnícka práca ju však nenapĺňala a rozhodla sa získať diplom učiteľky klavírnej hry na Mestskej hudobnej škole v Košiciach. Diaľkovo študovala hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave (1954 – 1959), kde získala diplom promovanej hudobnej historičky. Stala sa členkou Slovenskej historickej spoločnosti (1958), Zväzu slovenských skladateľov (1959) a redakcie Slovenskej hudby (1960 – 1969). Pedagogickú dráhu začala v roku 1953 ako učiteľka klavírnej hry na Mestskej hudobnej škole v Košiciach a už v roku 1956 bola pri zrode Štátneho konzervatória v Košiciach. Na pôde tejto školy, kde zotrvala tri desaťročia, stála pri profilácii Oddelenia hudobno-teoretických predmetov, vyučovala dejiny hudby, estetiku, viedla študentov pri písaní absolventských prác a rada učila aj „povinný“ klavír. Pre tých, ktorí prejavili interes o viac ako len o predpísanú učebnú látku, organizovala nedeľné dopoludnia v Štátnej vedeckej knižnici na „koncertoch“ vzácnych gramofónových nahrávok. Ako pedagogička bola prísna (zohľadňovala však intelektuálny potenciál každého jednotlivca), ale aj láskavá a s nadšením dokázala oceniť každý úspech svojich zverencov. Zasväcovanie študentov do bádateľskej činnosti bolo samozrejmosťou a štúdie tých šikovnejších vyšli v siedmich obsiahlych zborníkoch venovaných problematike hudobnej histórie východného Slovenska. Pre viacerých z nás boli takto získané skúsenosti pod drobnohľadom pani profesorky odrazovým mostíkom a nasmerovaním na budúcu profesiu. Preto možno hovoriť o „Potemrovej muzikologickej škole“, z ktorej sa v slovenskom hudobnom živote etablovali viacerí publicisti, pedagógovia či organizátori, ktorí s pietou spomínajú na svoju pani profesorku. Ak pedagogickú činnosť vykonávala profesorka Potemrová na sto percent, jej podiel v hudobno-historickej, výskumnej a organizátorskej práci nemožno percentuálne vyjadriť. Roky húževnato, priam s posadnutosťou, bojovala za inštitucionalizáciu hudobnovedného výskumu na východnom Slovensku a zriadenie „aspoň“ pobočky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Jej sen sa nesplnil, ale životná energia a tvorivé sily ju nikdy neopustili. Išla svojou cestou, na ktorej našla obrovskú oporu vo svojom manželovi – historikovi Michalovi Potemrovi, s ktorým ju spájali v časoch totalitného režimu nekompromisné slovné a písomné súboje, týkajúce sa nielen problematiky dejín Slovenska, ale napríklad aj etických noriem vo vzťahu k cudzím myšlienkam.

V oblasti výskumu sa zameriavala na hudobnú históriu, najmä východného Slovenska. Jej najrozsiahlejšou výskumnou prácou je dvojzväzková monografia Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918 (1200 strán) vydaná Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach (1981). Okrem toho pregnantne spracovala hudobnú históriu Rožňavy, Prešova a Bardejova. V mnohých štúdiách prezentovala výsledky svojho výskumu o hudobníkoch, ktorých život bol prepojený s jej rodným mestom (František Xaver Zomb, Oldřich Hemerka, Jozef Grešák atď.), a presadila, aby košické ulice niesli mená týchto osobností. Od 60. rokov minulého storočia sa aktívne zapájala do organizácie hudobného života Košíc, mapovala koncertný život, napísala množstvo článkov, recenzií, ale aj rozhlasových a televíznych scenárov, organizačne a koncepčne pripravila muzikologické semináre a konferencie venované problematike hudobného života východného Slovenska nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Mnohé výsledky jej bádateľskej činnosti zostali v rukopisnej podobe archivované v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach spolu s rukopismi jej manžela. Dovŕšením jej organizačnej činnosti bolo iniciovanie vzniku Nadácie Hemerkovcov v roku 1991, ktorá dodnes vyvíja aktivity v oblasti koncertného života, podporuje mladých umelcov, organizuje festivalové podujatia venované súčasnej hudbe a muzikologické konferencie (dnes pod názvom Hudobná spoločnosť Hemerkovcov v Košiciach). Venovala sa aj publicistickej a recenzentskej činnosti, príspevky uverejňovala najmä v časopise Hudobný život. Vo svojej pedagogickej praxi viedla absolventov konzervatória pri vypracovávaní diplomových prác a z najlepších z nich zostavila 7-zväzkový zborník pod názvom Hudobný život Východného Slovenska.

Na obnovujúcom valnom zhromaždení v máji 1968 bola matičiarka Mária Potemrová poverená vedením „hudobného krúžku“ pri Miestnom odbore MS Košice. Na košickom Konzervatóriu patrila táto nepodkupná Slovenka k slovenskej národnej matičnej „bunke“, ktorú vytvorili proslovensky orientovaní pedagógovia (mladý slovenčinár P. Fábry a iní).

Pozoruhodná životná púť Márie Potemrovej sa skončila v stredu 7. októbra 2015, vo veku nedožitých 94 rokov. Na poslednej rozlúčke na Verejnom cintoríne v Košiciach ju sprevádzali tóny jej obľúbenej Beethovenovej Ódy na radosť.

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.

2020-10-08T16:47:29+00:008 októbra 2020 |Košický kraj|
X