Významný dlhoročný matičiar, Mgr. Jozef Miloslav Bašista, sa dožíva 75 rokov


//Významný dlhoročný matičiar, Mgr. Jozef Miloslav Bašista, sa dožíva 75 rokov

Jozef Miloslav Bašista (*29.08.1945, Michalovce, je takto zapísaný v krstnom liste, mená mu dal otec po jednom z najvýznamnejších Slovákov), najstarší syn Anny Bašistovej rod. Cvekovej, dlhoročnej košickej matičiarky, má na svoje detstvo strávené spolu s dvoma mladšími bratmi najkrajšie spomienky. Ako deti ich mama cez víkendy vodievala do prírody, kde sa zoznamovali s krásami flóry a fauny, ale aj s prírodnými scenériami blízkeho okolia. Učila ich spoznávať rôzne bylinky a ako nadšená hubárka najmä obľúbené huby (obe tieto vášne zdedil i najstarší syn). Cez prázdniny zase cestovali k babke do Strážskeho, k tete do Michaloviec, na Zemplínsku Šíravu a inde. Nezabudnuteľné bolo spoločné spievanie ľudových, samozrejme, v prvom rade zemplínskych piesní, pri táboráku na brehu Morského oka pod Sninským kameňom. Ako dlhoročná inšpicientka a herečka činohry Štátneho divadla v Košiciach, vodievala matka svojich synov aj do divadla na javiskové skúšky a generálky. Keď boli starší, tak aj na  poobedňajšie a večerné predstavenia. Hlavne najstarší syn, u ktorého rodičia vycítili viacstranný talent, už odmalička rád chodieval na baletné, operetné, činoherné, aj operné predstavenia. S úžasom sledoval scénografie, nádheru kostýmov a masiek, očarujúcu hudbu a spev, pohybové umelecké vyjadrenie, alebo činoherné bravúrne výkony. Tam sa poznal s takmer všetkými staršími i mladšími činohernými hercami a herečkami, spomedzi ktorých mu najviac rezonujú v pamäti Ivan Rajniak, Vlado Durdík mladší, Andrej Hryc, Edo Vítek, Ľubo Záhon, Eva Večerová a z režisérov napríklad Oto Katuša. Najmä tam, Miloš, ako ho familiárne doma volali (meno odvodené od Miloslav), získaval prvé poznatky o umeleckej tvorbe. Absolvent známeho košického Gymnázia na Šrobárovej ulici (vtedy SVŠ), skončil vysokoškolské štúdium na FF UPJŠ v Prešove v odbore Výtvarná výchova – ruský jazyk.

Ako výtvarník pôsobil J. M. Bašista dlhé roky na Orave. Významnou mierou, spolu s ďalšími kolegami výtvarníkmi z Tesly Orava, prispel k propagácii československého elektropriemyslu a zvlášť televízie na Majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní r. 1970 na Štrbskom plese, odkiaľ sa po prvý raz vysielalo zo Slovenska do celého sveta vo farbe, na farebných televízoroch vyrobených v Tesle Orava. Ako pedagóg pôsobil na Gymnáziu Martina Hattalu v Trstenej a ako vedúci výtvarného odboru Ľudovej školy umenia v Trstenej. Mnohé úspechy v žiackych výtvarných súťažiach sú zviazané s jeho osobou. Desiati jeho žiaci sa stali profesionálnymi výtvarníkmi, ktorí sa hrdo hlásia k začiatkom vo výtvarnom odbore ĽŠU v Trstenej a k svojmu učiteľovi. J. M. Bašista bol účastníkom mnohých plenérov, „Výtvarný Tvrdošín“ nesie jeho rukopis. Sám sa však považuje za výtvarníka, maliara – amatéra. Zameral sa najmä na krajinky, takmer všetky svoje diela rozdal. Zámerne sa v r. 1992 prihlásil na plenér v Mikovej – rodisku rodičov svetového predstaviteľa popartu Andyho Warhola, alias  Andrija Varholu. Cieľom bolo nielen maľovať a spoznávať región, ale hlavne odpozorovať financovanie, organizačné postupy, materiálno-technické a spoločenské zabezpečenie, propagáciu a záverečné činnosti spojené s využitím výsledkov plenéra. V Mikovej ostal obraz Mgr. J. M. Bašistu s názvom „Did Bezek“, maľovaný temperovými farbami a zobrazujúci portrét strýka Andyho Warhola. Najplodnejšie obdobie výtvarníka J. M. Bašistu vrcholilo v čase, keď pôsobil 11 rokov ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Tvrdošíne. Jeho priateľmi sa stali napr. významný slovenský akademický maliar Milan Laluha, sochár a maliar Štefan Pelikán z Lietavskej Lúčky, Mirko Metod Milan z Košíc, Július Koller a Květa Fulierová z Bratislavy, Ignác Kolčák, rodák zo Sihelného na Orave a jeho manželka Běla Kolčáková pôvodom z Prahy, akad. maliar Ján Kudlička z Ružomberka. Všestranná činnosť MKS Tvrdošín pod jeho vedením bola samozrejmosťou. Pod vplyvom „Scénickej žatvy“ bolo obnovené ochotnícke divadlo v Tvrdošíne. Na Orave majú dlhoročnú tradíciu podujatia ako „Hviezdoslavov Kubín“, „Gorazdovo Námestovo“, „Trstenská krídlovka“. Ani tvrdošínske MKS nechcelo zaostať. Od začiatku sa podieľalo na organizovaní podujatia „Folklórne Oravice“ a organizuje ho dodnes. Bolo spoluorganizátorom prehliadky slovenských ľudových hudieb „Staré nôty mladých strún“. Skúsený pedagóg J. M. Bašista sa neskôr stal riaditeľom ZUŠ v Tvrdošíne. Po úspechoch vo výtvarnej oblasti sa výrazne presadil aj vo sfére hudby, najmä ako organizátor. Nová hudobná súťaž „Koncertný akordeón“, nesie jeho pečať, od výtvarného návrhu emblému súťaže, cez jej štatút, až po organizačno-technické zabezpečenie, propagáciu. V porotách sa stretli všetci najvýznamnejší pedagógovia z celého Slovenska, vítajúc príležitosť vymeniť si skúseností a najnovšie informácie v odbore pedagogiky hry na akordeóne, notové materiály, hudobné nosiče, atď. J. M. Bašista sa osvedčil aj ako spevák ľudových piesní a hudobník. V r. 1999 vyšlo CD „Do hory ma poslali“, na ktorom spevák Mgr. J. M. Bašista naspieval šesť z 12 ľudových piesní. Dlhé roky pôsobil v už zaniknutom folklórnom súbore Spiežovec (Tvrdošín). Jeho veľkou láskou je hra na fujare.

Už po príchode na Oravu sa Jozef Miloslav Bašista skontaktoval s matičnými činovníkmi. Mladomanželia Bašistovci sa spriatelili s rodinou PhDr. Viliama Mruškoviča, ktorý zastával funkciu zástupcu riaditeľa trstenského gymnázia a neskôr sa aj s rodinou presťahoval do Martina, 1.augusta 1972 nastúpil do funkcie vedeckého tajomníka Matice slovenskej a po niekoľkých rokoch sa stal správcom Matice slovenskej, kde zotrval až do výmeny vedenia Matice slovenskej po novembri 1989. Bašistovci ich navštevovali i v Martine. Aj na podnet Dr. Mruškoviča obnovil matičný brat J. M. Bašista svoje členstvo v Matici. Založil, resp. obnovil činnosť Miestneho odboru MS Tvrdošín a ako jeho zvolený predseda dlhé roky zastupoval hornú Oravu v Krajskej rade MS Žilina. Neskôr sa stal členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Trstenej. Spoznal sa s viacerými matičnými činovníkmi ako napr. Michalom Kováčom – Adamovom, Petrom Cabadajom, Augustínom Maťovčíkom, Cyrilom Žuffom. Neskôr osobne poznal aj Stanislava Bajaníka, Jozefa Markuša, Igora Kovačoviča, Imricha Sedláka, Emila Semanca, Ľuba Kráľovanského, Dana Zemančíka a ďalších. Ako člen Krajskej rady Matice slovenskej Žilinského kraja bol na konferencii miestnych odborov Žilinského kraja, ktorá sa konala 5.11.2008 v Žiline, ocenený bronzovou medailou Cyrila a Metoda za spoluprácu pri napĺňaní programu Matice slovenskej.

Rôznorodá činnosť Jozefa Miloslava Bašistu  by si zaslúžila aj väčší priestor prezentácie. Aj keď roky pribúdajú a ubúda síl a aktivít, z Jozefa M. Bašistu sa stal húževnatý lazník – kopaničiar, odkázaný sám na seba v Bošáckej doline pod Lopeníkom. Nuž, nech sa mu tam darí!

Ad multos annos, milý Miloš!

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.

2020-08-10T15:25:46+00:0010 augusta 2020 |Košický kraj|
X