Významný rozhlasový pracovník, folklorista a košický matičiar sa narodil pred 120 rokmi


/, Správy z krajov/Významný rozhlasový pracovník, folklorista a košický matičiar sa narodil pred 120 rokmi

Básnik, dramatik, prekladateľ z češtiny, maďarčiny a rumunčiny, oduševnený iniciátor a organizátor rozhlasového vysielania v Košiciach a Bratislave, rozhlasový režisér a dramaturg, interpret slovenského piesňového folklóru, talentovaný a skúsený reportér Československého rozhlasu, rozhlasový aj divadelný herec, zakladateľ školského rozhlasu v Československu, košický matičiar najmä v medzivojnovom období, Emil Rusko, sa narodil 27. júna 1900 v baníckej Ľubietovej. Po absolvovaní meštianskej školy v Banskej Bystrici (1916), študoval r. 1916–1920 na učiteľských ústavoch v Turčianskych Tepliciach, Kiskunfélegyháze a v Leviciach. Najskôr pôsobil ako učiteľ v Dolnej Mičinej, neskôr v Dúbravici a v Košiciach.

Ako básnik začal zbierkou Piesne nového rána (1926) a neskôr Šiel som cestou (1940). Výraznejšie sa uplatnil v dramatickej tvorbe. Autor hry Plamene (1928), spoluautor komédie Červená opica (1929), hry Krútňava (1930), s A. Prídavkom upravil svoju rozhlasovú hru Nové časy idú (1933) na scénické výstupy, ktoré naštudovali viaceré ochotnícke súbory.

V rokoch 1928-1948 pôsobil ako rozhlasový pracovník, priekopník rozhlasového vysielania na Slovensku (Košice, Bratislava). Dominantnou oblasťou jeho pôsobenia sa stal rozhlas a rozhlasová tvorba. Bol autorom prvých slovenských rozhlasových reportáží a zaradil sa medzi popredných čs. rozhlasových reportérov medzivojnového obdobia. V Košiciach naštudoval okolo 150 dramatických relácií, v Bratislave vyše 40. Prekladal dramatické diela a prózu z češtiny a z maďarčiny, upravoval pre vysielanie divadelné hry a dramatizoval epické predlohy (G. K. Zechenter, J. Kalinčiak, M. Kukučín, J. G. Tajovský, Timrava, J. Jesenský, ale aj A. France a A. Dumas). Patril medzi prvých dramatizátorov rozprávok pre vysielanie pre deti. Písal pod pseudonymami: E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský, E. Rumil, Ľubietovský, Rumil.

Emil Rusko bol zakladateľom SĽUKu a neskôr jeho riaditeľom. Doviedol celý kolektív SĽUK–u k prvému programovému vystúpeniu, ktoré sa uskutočnilo 29.augusta 1949 na námestí vo Zvolene. Kolektív viedol nasledujúce dva roky, do 30.11.1951.

Už počas svojho pôsobenia ako učiteľ, bol Emil Rusko členom Miestneho odboru MS Košice. Do jeho výboru ho zvolili na valnom zhromaždení MO 12.marca 1927. Spolu so svojím rozhlasovým kolegom Antonom Prídavkom, bol Emil Rusko opätovne zvolený do Výboru Miestneho odboru MS Košice aj 26.3.1928. Jeho matičný, literárny a už aj rozhlasový druh Anton Prídavok, sa angažoval  v matičnom Literárnom odbore  v Košiciach, ktorý vznikol v decembri 1926. Z  jeho podnetu v roku 1928 vydal tento matičný subjekt „Almanach“. Aktívny literát Emil Rusko doň prispel básňami „Svitanie“ a „Polnoc“ aj ukážkou zo sociálnej hry „Plamene“.

Ruskove pôsobenie v Košiciach prerušila na vyše 6 rokov hortyovsko – nilašská okupácia. Mesto museli opustiť takí významní košickí matičiari ako Július Kustra – Košický, biskup Jozef Čársky, no i Anton Prídavok, či Emil Rusko. E. Rusko sa po vojne do Košíc, aj keď nie na dlho, vrátil. Na valnom zhromaždení 20.februára 1946 bol Emil Rusko opätovne zvolený do Výboru Miestneho odboru MS Košice.

Emil Rusko zomrel v Bratislave 4. mája 1961 (iný dátum, 9.5.1961, je zrejme dátumom jeho pohrebu). Pochovaný je v rodinnom hrobe na Martinskom cintoríne v Bratislave – Ružinove. Na svojho rodáka nezabudli ani v jeho rodisku. Bývalé banské mestečko Ľubietová má na svojom webovom sídle aj profil tohto svojho významného rodáka, link:

<https://www.lubietova.sk/navstevnik-obce/vyznamni-rodaci/emil-rusko-148sk.html>.

 

Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD.

foto  Emil Rusko

2020-06-12T14:47:02+00:008 júna 2020 |Košický kraj, Správy z krajov|
X