Z hornatého kraja do Skalice


//Z hornatého kraja do Skalice

„Ak prišiel niekto do Skalice na návštevu a cítil sa tu lepšie, videl, že je tu úrodnejší kraj, tak sa tiež prisťahoval…“ konštatovanie starých obyvateľov mesta je dôkazom, že obyvatelia z hornatých oblastí Slovenska sa sťahovali na úrodnejší juh,  v minulom storočí akoby na slabo osídlené Záhorie .

Martinskí matičiari pod vedením predsedníčky miestneho odboru MS  Táni Sivovej sme sa v druhú septembrovú sobotu tiež „presťahovali“ do Skalice. Toto sťahovanie predsa len malo iný charakter. Obyčajný výlet sa s trochou fantázie zmenil na neobyčajný – krásny slnečný deň prežitý v starobylom slobodnom kráľovskom meste Skalica.

Po úspešnom zaparkovaní autobusu a krátkej prechádzke mestom sme sa stretli s pani PhDr. Vierou Drahošovou,  riaditeľkou Záhorského múzea v Skalici. Zaujímavým rozprávaním nám umožnila nahliadnuť do minulosti mesta. Dozvedeli sme sa, že Skalica má veľmi bohatú históriu, kultúrne a duchovné tradície, vzišlo z nej množstvo významných osobností a bola tiež – podobne ako Turčiansky svätý Martin  – dôležitou oporou slovenského národného života.

Pani riaditeľka nás informovala, že výskumu histórie mesta sa venuje už niekoľko generácií bádateľov a stále sa vynárajú nové poznatky a objavy. Pozorne sme si vypočuli od nej najmä zaujímavosti týkajúce sa „Roľníckeho spolkového domu“ a expozície múzea nachádzajúcej sa v dome.  Dom dal postaviť  MUDr. Pavel Blaho podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Blahov dom teda pôvodne „Roľnícky Spolkový dom“ donedávna nazývaný tiež „Katolícky dom“ alebo „Slovenský dom“ (v súčasnosti Dom kultúry) bol už v r. 1905 prvým národne orientovaným múzeom na Slovensku, založeným súkromnou osobou. Vyrozumeli sme, že aj expozíciu múzea navrhol architekt Dušan Jurkovič a nainštalovaná bola zo zbierok už spomínaného MUDr. Blahu. Takto sa stala jedinou múzejnou expozíciou architektom vytvorenou  a zároveň najstaršou zachovanou expozíciou na Slovensku.  Pochopiteľne dom patrí k najzaujímavejším pamiatkam mesta. Centrálnu divadelnú dvoranu domu sme si z objektívnych príčin nemohli pozrieť, avšak nástenné maľby, ktoré realizoval Antoš Frolka podľa prác Jožu Uprku poznáme aspoň z publikácií o Záhorí.

Podľa časových možností sme venovali pozornosť aj informáciám o stavbách M. M. Harminca ako bol Dom chudobných (chudobinec) v Skalici, či Slovenská búda staviteľa Doležala.

Spoločne sme ešte s pani sprievodkyňou navštívili Rotundu svätého Juraja. V interiéri rotundy nás zaujali namaľované výjavy z legendy o svätom Jurajovi. Maľba je zachovaná na fragmentoch gotickej omietky po oboch stranách víťazného oblúka. Potešilo nás, že približne pred 50. rokmi (v roku 1972) bola rotunda vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

Bohatší o vedomosti a krásny výhľad z hradiska na mesto, na veže mestských kostolov a kaplniek, malebné okolie mesta  sme si oddýchli pri dobrom pivku v záhrade svätých Františkánov. Mimochodom Františkáni si v meste založili svoj kláštor už v r. 1467.

Ak sme v autobuse zhodnotili poznatky a dojmy z nášho výletu – poznávacieho zájazdu, ten mal iba jedinú chybičku. Trval krátko a táto, žiaľ zas aktuálna, tzv. kovidová doba  nám nedovolila zájsť za „kopečky“ napr. do Uherského Hradišťa do Galerie Joži Uprky.  Veď moravskí umelci Franta a Joža Uprkovci boli spätí so slovenskou Skalicou a blízkou moravskou Strážnicou.

Eva Svobodová

2021-09-24T11:07:46+00:0024 septembra 2021 |Žilinský kraj|
X