Zabudnutý bojovník za práva Slovákov – Emanuel Teodor Böhm


/, Správy z krajov/Zabudnutý bojovník za práva Slovákov – Emanuel Teodor Böhm

Na Štedrý deň 24. decembra kresťania oslavujú narodenia Ježiša Krista a s ním spojený príchod svetla do našich sŕdc. Naši predkovia v tieto dni oslavovali zimný slnovrat. Boli to oslavy Slnka, príchodu teplejších dní a ústupu noci a zla. V tieto dni si Slovania uctievali aj svojich predkov. Čo ostalo spoločné, je rodina. Tešíme sa z našich detí i vnúčat, spomíname na našich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami a prežívame najkrajšie obdobie v roku.

V tento sviatočný deň v roku 2020 si pripomíname aj 30. výročie úmrtia výnimočného a odvážneho človeka Emanuela T. Böhma. My sme si pamiatku naňho uctili zavesením venčeka k jeho pamätnej tabuli na Gymnáziu na Poštovej ulici v predstihu, pretože opäť začali platiť nové opatrenia kvôli pandémii koronavírusu.

Tento bojovník za národné práva Slovákov v okupovanom Slovensku sa narodil 1. februára 1909 v Priekope (dnes súčasť Martina). Základné vzdelanie získal v Liptovskom Hrádku a Prešove. V rokoch 1924 ‒ 1928 študoval na Československej vyššej reálke v Košiciach. Po maturite študoval chémiu a prírodopis na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, v roku 1934 získal titul doktor prírodných vied. Prírodopis a chémiu vyučoval na Poľnohospodárskej škole v Michalovciach. Tu bol jeho žiakom aj známy rímskokatolícky arcibiskup, emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy kardinál Jozef Tomko. Od februára 1938 pôsobil na Štátnom československom reálnom gymnáziu na Kováčskej ulici. Stal sa členom Slovenského katolíckeho kruhu, kde pôsobil ako kultúrny referent. Rok 1938 bol ale poznamenaný pre Slovákov smutnými udalosťami. 2. novembra 1938 bolo Viedenskou arbitrážou Česko-Slovensko donútené vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva bez kráľa častí južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. 10. novembra 1938 napochodoval do Košíc admirál bez mora. K vojenskému, policajnému a úradníckemu útlaku sa pridal aj útlak národnostný. Bola obmedzená spolková činnosť. Z Košíc a okolia boli vyhostení profesori a učitelia, prepúšťaní boli železničiari, poštári i slovenské duchovenstvo. Böhm začal vyučovať chémiu a prírodopis na Štátnej československej reálke. Neskôr mu bolo ponúknuté miesto profesora agrochémie na univerzite v Budapešti, ktoré ale odmietol. Angažoval sa proti maďarskej šovinistickej politike a hrdo sa hlásil k slovenskej národnosti. Chcel vytvoriť slovenské oddiely skautingu pri gymnáziu. Pôsobil v Hviezdoslavovom spolku. Vo februári 1940 bol prepustený zo školských služieb, pretože neprešiel previerkou. V roku 1939 stál pri zrode časopisu Slovenská jednota. Vo svojich spomienkach uvádza: „Slovenská jednota vznikla z čisto národných pohnútok. Mala upevňovať a udržiavať plameň slovenskej spolupatričnosti a rodolásky v neprajnom zajatí.“ K časopisu pribudlo aj knižné vydavateľstvo. Maďari na margo toho začali vydávať periodiká, ktoré urážali a ponižovali slovenské povedomie. V roku 1941 sa stal predsedom Strany slovenskej národnej jednoty, ktorá zjednocovala Slovákov nielen na okupovanom území. Svoju činnosť začala v Budapešti. Böhm bol celý čas sledovaný agentmi Ministerstva vnútra. SSNJ bola najviac znevýhodnená tým, že nemala svojho zástupcu v maďarskom parlamente. V slovenskom sneme maďarskú stranu Slovenska (Szemke) zastupoval Esterházy. Maďari sa Böhma až tak veľmi báli, že ho v novembri 1941 poslali na ruský front. Začali pokusy o jeho fyzickú likvidáciu. V liste adresovanom Ferdinandovi Čatlošovi, ktorý sa zachoval, píše, že veliteľom 8. pluku bol vydaný príkaz na jeho likvidáciu. Aj na základe tohto listu a iných intervencií dal maďarský minister vojny príkaz o prepustenie Böhma z frontu. Ten sa nevzdával, naďalej horlil za svätú vec, akou bola obrana slovenskej menšiny. 13. júna 1942 odovzdal maďarskému ministerskému predsedovi M. Kállayovi memorandum SSNJ, ktoré sa týkalo postavenia Slovákov v Maďarsku v oblasti verejnej správy, kultúry a sociálnej oblasti. Spomeňme aspoň, že v oblasti kultúry sa žiadalo zriadiť ľudové školy s vyučovacím jazykom slovenským vo všetkých obciach, kde majú Slováci väčšinové obyvateľstvo, odstrániť nedostatok slovenských učiteľov a zamedziť zneužívanie cirkvi na pomaďarčenie. Oblasť kultúry mala 30 požiadaviek. Memorandum bolo zverejnené aj na Slovensku, letáky začali upozorňovať na to, aké neprávosti sú páchané na slovenskom obyvateľstve. Ale ako to už býva, maďarská menšina na Slovensku si začala presadzovať svoje a samotný Esterházy volal po spravodlivom mieri, „ktorý uzná, že Maďari sú na Slovensku doma, že Slováci sú s nami spolužijúcou národnosťou.“ V októbri 1943 odovzdal slovenskej vláde memorandum s maďarskými požiadavkami. O rok nato odchádza Böhm z Budapešti na Slovensko. Vo februári 1945 je SSNJ rozpustená. Böhm prijíma miesto na reálnom gymnáziu v Bratislave. Kandidoval úspešne za Demokratickú stranu do Ústavodarného národného zhromaždenia, stal sa povereníkom zdravotníctva. Ani novému režimu nepadol do oka, bol obvinený z kolaborácie s horthyovským Maďarskom.

V roku 1948 bol nútený odísť do exilu. Najprv zakotvil v Londýne, kde sa stal vedúcim chemikom v Newlands and Rutherford Brothers. O pár rokov neskôr sa presťahoval do USA. V New Yorku bol vedúcim pracovníkom v potravinárskom priemysle v odbore chuťovej chémie. Bol členom kráľovskej chemickej spoločnosti v Londýne, členom Inštitútu potravinárskych technológov Chicagu a členom Spoločnosti technológov nealkoholických nápojov v New Yorku. Preslávil sa hlavne vynálezom prístroja Q-plus, ktorý ovplyvnil technológiu sladenia nealkoholických nápojov.

Jeho vlastenectvo sa rozmáhalo aj v zahraničí, kde bol rovnako aktívny ako na Slovensku. Stal sa spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady v zahraničí, časopisu Vatra v Londýne i politickej revue Rozhľady a Slovak Press Digest. Neskôr sa stal predsedom Slovenskej národnej rady a podpredsedom Svetového kongresu Slovákov. Napísal desiatky odborných vedecko-výskumných štúdií, stovky programových, politických a národno-kultúrnych článkov, vydal niekoľko kníh. S manželkou založili cenu za kultúrny, vedecký a umelecký prínos Slovákov a amerických Slovákov ‒ Múza Tatier. Organizoval a režíroval slovenské divadelné predstavenia.

Emanuel T. Böhm zomrel v New Yorku 24. decembra 1990. 9. októbra 1991 boli jeho pozostatky uložené na národnom cintoríne v Martine.

Bol tiež členom i funkcionárom Miestneho odboru Matice slovenskej v Michalovciach a Košiciach. V roku 2006 mu Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach odhalil pamätnú tabuľu s jeho podobizňou na budove Gymnázia na Poštovej ulici. Žiaľ, táto tabuľa bola neznámymi páchateľmi odcudzená koncom decembra v roku 2010. Nová pamätná tabuľa bola hneď v roku 2011 nanovo osadená, ale žiaľ nachádza sa na nej už len písaný text, podobizeň chýba.

Tento všestranne zameraný človek zostal celý život verný kresťanským hodnotám, bojoval za práva Slovákov v ťažkých časoch, sám bol za to prenasledovaný. Po emigrácii rovnako šíril slovenskú ideu, folklór a tradície v zahraničí. E. T. Böhm by mal byť pre nás vzorom horlivého človeka, ktorý sa nikdy nevzdáva a ostáva verný svojmu národu. Zaslúži si, aby sa o ňom vedelo.

Text: Michal Matečka, riaditeľ Domu Matice slovenskej Košice

Foto: Martina Matečková

 

2021-01-15T16:17:40+00:0015 januára 2021 |Košický kraj, Správy z krajov|
X