Žiť v súlade pevne zakorenení


/, Správy z krajov/Žiť v súlade pevne zakorenení

Na sklonku roku 2019 zasadol na pomyselný trón neviditeľný vládca nad našou planétou. Na znak svojej moci si nasadil na hlavu železnú chladivú korunu so špicatými kosými  čepeľami. Každý deň pod jeho nemilosrdnou mocou padajú stovky ľudí. Vládca má moc aj nad plynutím času. Pribrzdil, temer zastavil tisíce lietadiel na oblohe, milióny automobilov na zemi, lode na mori. Zrazu má každý z nás dosť času. V parkoch, hájoch je pokoj, ticho, len vtáci svojím spevom ohlasujú jar. Smutný to pohľad na svet bez ľudí. Prázdnota sa ruka v ruke s neistotou prechádza ulicami, či námestiami. Vraví sa však, že všetko zlé je na niečo dobré. Od nás záleží, či premeníme prázdnotu, obavy, strach a neistotu. Od nás záleží či dáme nášmu jestvovaniu jasný zmysel. Vráťme sa k zemi, naše záhradky, polia zabezpečia dosť zdravej potravy. Obmedzením nakupovania „zbytočných“ výrobkov, obmedzením ustavičného cestovania z domu do sveta zmiernime environmentálnu stopu, znížime odpad, emisie plynov. Znížime environmentálne záťaže v našom okolí. Uvedomelá skromnosť nám prinesie dobré ovocie: lepšie zdravie, čistejšie životné prostredie, menšie náklady na život, viac času na kreativitu a umelecké vyžitie, priestor pre zdieľanie, posilnenie regiónov, spolupatričnosť namiesto individualizmu a vzájomného odcudzenia.

Ukázali sa slabiny globalizačného procesu. Odpútali sme svoju pozornosť od nášho života, lebo sme sa hnali za exotikou. Naše historické a kultúrne vedomie sme vymenili za exotický turistický priemysel. Naše peniaze sme utrácali za hranicami, tým sme oslabovali domáci trh. Navykli sme si, že čokoľvek (potraviny, predmety dennej potreby) si môžeme doviezť. Skutočne tých kamiónov na cestách bolo neúrekom. V ušiach nepretržite hučali motory lietadiel nad našimi hlavami. Na nivách a lúkach sa rozprestreli obrovské komplexy automobiliek – montážnych hál celého sveta.

Kde je náš potenciál, náš gazdovský „chochmes“? Roľník, poľnohospodár už dávno nie je v médiách zaujímavou témou. Virtuálna realita požrala pozornosť, fantáziu a tvorivosť ľudí a pripravuje si deti pre svoj „vek“.  Naša prítomnosť mi pripadá ako klbisko zmätkov, nadštandardných spotrebných nárokov, hlbokej environmentálnej stopy a hlavne sa intenzívne bojuje o vedomie človeka. Rozhoduje sa o vlastenectve, o pevnosti našich koreňov. Sú tu sily, ktorým nevoňajú hodnoty ako národný, obroda dedovizne, ochrana „otcovej roli“, oživotvorené matičné hnutie, významné postavy našich dejín… Sila ducha nášho národa sa musí prejaviť v novom obsahu školského vzdelávania, v inej programovej štruktúre verejnoprávnych médií, v posilnení gazdovského stavu, v lepšej podpore matičného hnutia a ľudovej kultúry i tradičných remesiel, v lepšej podpore turistického hnutia, v masívnejšej podpore opráv pamiatok, v ochrane regionálnych hodnôt a životného prostredia. Často sa pýtam sám seba čo môžem ako matičiar robiť? Organizovať zaujímavé podujatia, písať knihy, články do regionálnych médií, zbierať predmety, zapisovať piesne, príbehy, starať sa o svoju záhradku… Ale hlavne inšpirovať okolitý svet  svojim životom.

Žijeme v zložitej dobe. Sociálnu izoláciu vyvažujeme ohľaduplnosťou, vzájomným pomáhaním si. Jar je v plnom rozkvete, sadíme semiačka do zeme, čas využívame na dostatočný oddych. Pôstne obdobie je za nami, ale uvedomelou skromnosťou získame viac. Nezabúdajme na výživnú stravu,  vitamíny, ovocie, zeleninu či cereálne tradičné jedlá (osobne mám rád jačmennú kašu, čo ma naučili variť moji rodičia). Pokojne môžeme nahradiť mäso obilninami, nech si zvieratká žijú… Je čas na posilnenie rodiny. Je čas na zamyslenie sa nad bezbrehým konzumom! Kniha je tiež mocným medikamentom, je čas na čítanie. Svoj čas prišiel aj zmysluplnejšie využívanie  sociálnych sietí. Ich obsahom nemá byť prázdnota našich hláv, ale zdieľanie, povzbudenie, inšpirácia. Je čas, aby sme v trávnikoch vytvorili záhony cibuľky, mrkvy, petržlenu, rukoly, šalátu… Je čas na sebestačnosť v rámci daných možností. Ako pedagóg si neodpustím poznámku: nenechajme deti bez programu, bez cieľa, dajme im zmysluplnú náplň, nielen e-learning, ale konkrétnu domácu prácu v zmysle prežitia, survivalizmu.

Upratujme vo svojej duši, a keď nákaza pominie, vyzbierame smeti v našom okolí.

Zostaňte zdraví!

PaedDr. Robert Žilík

predseda MO MS Mojmírovce, člen Spolku slovenských spisovateľov

Fotografia : R. Žilík sa okrem rôznorodej národnej, osvetovej, pedagogickej činnosti so svojím hudobným združení Musicantica Slovaca venuje aj zhotovovaniu replík historických hudobných nástrojov a oživovaniu hudobných pamiatok z obdobia stredoveku, renesancie a baroka z nášho územia, ale aj zo vzdialenejších európskych krajín.

2020-04-23T16:44:42+00:0023 apríla 2020 |Nitriansky kraj, Správy z krajov|
X