Zviditeľňovanie nadaných Gemerčanov


//Zviditeľňovanie nadaných Gemerčanov

Každý deň sa snaž nájsť krásu, aby si pohladil svoje srdce. A  tej krásy sme mali aj na rozdávanie.

Slovenský folklór je fenomén, ktorý nám môže závidieť nejeden národ a právom sa radí do kultúrneho dedičstva našej krajiny. Táto vzácna truhlica ukrýva odkaz našich predkov od čias kedy chudobní roľníci, remeselníci či pastieri žili svoj ťažký, no zároveň plnohodnotný a láskou naplnený život. Kúsok tejto krásy nám odkryli 11. septembra 2025 naši hostia na besede pod názvom „Zviditeľňovanie nadaných Gemerčanov“.

Jedným  z nich bol Folklórny súbor Haviar, ktorý vznikol v roku 1985 a spracováva folklórny materiál z oblasti Horného Gemera. V októbri 2018 sa folklórny súbor rozrástol o dva detské súbory,  Malý Haviar a Deti Haviar pre deti od 4 – 14 rokov. O rok neskôr bola založená aj Detská ľudová hudba Haviar pod vedením Ondreja Hlaváča.

Ďalším, ktorý zachováva tradíciu starých remesiel pretkanú aj modernosťou, je Milan Laciak. Už ako malý chlapec túžil byť maliarom. Svoje obrázky posielal na výstavy a v 70 rokoch vyhral medzinárodnú výstavu v Berlíne. Tento úspech rozhodol, že začal študovať na Strednej umeleckej škole odbor keramika v Košiciach. Výtvarné umenie však v ňom stále žilo a priebežne dávalo o sebe vedieť v podobe keramiky. Venoval sa jej nepretržite 30 rokov. Ale popri tom aj maľoval. Zameriava sa prevažne na krajinu, ale tiež na figúru a portrét. Snaží sa len maľovať kontúry svojho autentického príbehu na plátno. Niekedy sú obrazy v znamení dynamického kompozičného víru, inokedy sa zase rytmus upokojí a prevláda krehká rovnováha. Maliarstvo je nespútaná zmyselnosť. Malé „čriepky“ z jeho vzácnej  tvorby sme si mohli pozrieť priamo na besede.

Ďalším skvostom, kde je prezentovaný hlavne folklór,  je originálna  tvorba Emílie Petergáčovej. Je rodáčkou z Henckoviec, kde prežila väčšinu svojho života. Za pár dní bude mať 82 rokov a tkať začala v šesťdesiatke. Krosná zdedila po mame. Dala ich zrenovovať a začala sa učiť tkať. Obdivovala čipkové obrazy a rozhodla sa ich utkať. Námety čerpala z obrazov, vyšívaní ako aj vlastné nápady. Utkala okolo 150 obrazov technikou tkanej čipky. Momentálne jej učaroval námet krojov zo Slovenska a rozhodla sa utkať ich. Každým obrazom sa zdokonaľovala. Skúšala vyčariť tenké farebné pruhy, stuhy, kvety. Sama je očarená svojím výtvorom. Pokiaľ netká tak sa chodí tešiť ako vyzerajú na krosnách. Tkanie jedného obrazu trvá podľa zložitosti 15 a viac hodín. Každý obraz je originál. Do budúcna má veľký plán. Chce vytkať všetky kroje horného Gemera. Inšpiruje ju aj kniha Gráty a ancúgy vydaná Gemerským osvetovým strediskom v roku 2023.

Mariána Rusnáka zaujala rodina Roubalová, ktorá žila v kaštieli v Bôrke a tak vznikol dokument „Z tmy do svetla – oživenie starých príbehov o rodine Roubalovej z Bôrky“. Takmer by sa na nich zabudlo, ako keby zmizli zo zeme, bez stopy. Počas okupácie museli odísť a ich osud sa dramaticky zmenil. Ale ostal jeden človek, potomok Radek Roubal, narodený v roku 1920 v Bôrke pri Rožňave. Výnimočný, mimoriadne nadaný a skromný človek. Útočisko našiel vo Vysokých Tatrách, ktoré nesú jeho trvalý odkaz. Viac nám priblížil osud tejto rodiny vo svojej zaujímavej prezentácií, ktorá ešte nie je posledná.

Ďakujem všetkým hosťom, ktorí vložili do posedenia svoje srdce, svoj talent. Pretože každý z nich je nekonečná tvorivá bytosť a aj to dokázali. Spestrili naše popoludnie a ja sa pred nimi hlboko skláňam. Ďakujem mestu Rožňava, že nás zaradilo do sprievodného programu Rožňavského jarmoku a zároveň  nám poskytlo priestory.

Mária Velďáková predseda MO MS Rožňava

 

 

 

Fotogaléria Štefan Majerčák

Fotogaléria Michal Terrai

2025-10-09T13:41:57+00:009 októbra 2025 |Košický kraj|
X