Osobnosť, ktorá stála pri založení MS
Podujatie, ktoré pripomenulo významnú osobnosť slovenského národa, muža, ktorý stál aj pri vzniku Matice slovenskej, sa uskutočnilo 18. júla 2026 vo Vyšehrade. Starobylý Vyšehrad leží pri Dunaji asi v polceste medzi Štúrovom a Budapešťou. Slováci tu žijú vo viacerých okolitých obciach už po stáročia, keďže oblasť je domovom ich predkov.
Jozef Karol Viktorin sa narodil 12. marca 1822 v Zavare a zomrel 20. júla 1874 v Budapešti, teda pred 152. rokmi. Spomienku pripravili naši krajania z Maďarska v spolupráci s ľuďmi dobrej viery aj iných národností v mestečku Vyšehrad, kde táto veľká osobnosť slovenského národa pôsobila ako farár niekoľko rokov a je tu aj pochovaná. J. K. Viktorin pôsobil ako katolícky kňaz, publicista, organizátor kultúry, vydavateľ slovenskej literatúry, bol tiež aktívny v slovenskom povstaní v roku 1848. Spoločne s Jánom Palárikom vytvorili finančnú zbierku na podporu založenia Matice slovenskej. Taktiež bol čestným členom Charkovskej univerzity v Rusku, bolo mu udelených viacero ocenení, medzi inými získal ruský Rád svätej Anny. Podujatie na jeho spomienku pripravila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti pre všetkých záujemcov a to ako tradičnú púť do Vyšehradu.
Program začal kladením vencov na hrob Jozefa Karola Viktorina na miestnom cintoríne. Veniec za Maticu slovenskú položili členovia výboru MS Jozef Schwarz a Viliam Komora, zástupcovia slovenských krajanov, ako aj široká verejnosť. Ďalšie vence zástupcovia MS a ostatní účastníci položili na pietnej slávnosti pred pamätnou tabuľou Jozefa Karola Viktorina, ktorá sa nachádza v priestoroch areálu Základnej školy Lajosa Ápryliho v mestečku Vyšehrad. Prítomným sa prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Monika Szelényiová, člen výboru MS a predseda Krajskej rady MS Bratislavského kraja Jozef Schwarz, ako aj historik Péter Gróf. O hudobný zážitok sa postaral Vyšehradský švábsky spevokol.
Nasledovala slovenská svätá omša v miestnom katolíckom kostole sv. Jána Krstiteľa, ktorú slúžili brat kaplán Mikuláš Šurín, ako aj miestny farár. Svätú omšu spevom obohatil kantor Štefan Nagy a Kultúrny spolok za Mlynky.
Spomienková slávnosť pokračovala v Kultúrnom dome a mestskej knižnici kráľa Mateja v centre mestečka Vyšehrad s príhovorom a historickou prednáškou muzeológa a historika Pétera Grófa. Matičiari, slovenskí krajania a všetci účastníci diskutovali o kultúrnych témach, podpore a rozvoji krajanov a celej slovenskej komunity. Prítomní boli aj ľudia dobrej vôle rôznych národností. Medzi účastníkmi boli ľudia nielen slovenskej, ale aj maďarskej, nemeckej, i českej národnosti. Podujatie malo vyslovene nadnárodnostný charakter, nielen slovenský, ale aj inonárodný a inonárodnostný ráz.
Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka grantom Celoštátnej slovenskej samosprávy a Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti. Prítomní zástupcovia Matice slovenskej na podujatí nielen položili vence našej najstaršej celoslovenskej ustanovizne, ale aj priviezli a prítomným rozdali matičné Slovenské národné noviny, ako aj Slovenské pohľady. Matičnú tlač si spokojní zahraniční Slováci, ktorí žijú v Maďarsku, prelistovali a vzali aj do svojich knižníc, ako aj pre ostatných krajanov a to najmä do Budapešti. Matica slovenská aj týmto spôsobom uchováva a rozvíja slovenského národného ducha, slovenskú myšlienku a kultúru aj medzi Slovákmi, ktorí žijú v Maďarsku.
Text: Viliam Komora, Foto: Viliam Komora
Jozef Viktorin bol nielen zakladajúci člen Matice slovenskej s poradovým číslom dva (zakladajúci člen bol ten, kto prispel sumou 1000 zlatých na istinu Matice), ale aj jeden z jej najvýznamnejších otcov – zakladateľov. Založiť Maticu sa pokúšal už v päťdesiatkových rokoch 19. storočia. Dokonca tri krát.
Tento rodák zo Zavaru (1822) po štúdiách teológie, ktoré absolvoval spolu so svojim celoživotným priateľom Jánom Palárikom v seminári v Trnave sa plne zapojil do slovenského národného hnutia. Účinkoval krátko ako r.k. kňaz v rokoch 1847 – 1854 na území dnešného Slovenska (Senica, Trstín, Skalica). Pre svoje národné postoje bol preložený do neslovenského prostredia Starého Budína a Budína (dnes Budapešť) – stále ako kaplán – aby sa konečne ako 44 ročný stal v roku 1866 farárom vo Vyšehrade na Dunaji, kde pôsobil do konca života (20. 7. 1874) a kde je aj pochovaný. Po celý svoj život pracoval pre pozdvihnutie slovenského národa.
Jozef Viktorin sa stal akýmsi mostom súčasnej spolupráce Slovákov z Maďarska s materskou krajinou, osobitne s Maticou slovenskou. Slovenská samospráva v Budapešti a najmä samospráva 8. obvodu sledujú slovenské stopy na území Budapešti. V tejto súvislosti nie je možné obísť pána Kazimíra Kápolnaia člena slovenskej samosprávy 8. obvodu, ktorý sa venoval a venuje zmapovaniu pamätných miest spojených pôsobením významných osobností nielen v mestskej časti Jozefov a následne vyvíjal úsilie zamerané na označenie týchto miest pamätnými tabuľami. Na základe jeho iniciatív bolo umiestnených najmenej desať dvojjazyčných tabúľ pripomínajúcich pobyt a pôsobenie významných slovenských osobností v Pešť-Budíne respektíve v Budapešti. Napríklad Štefanovi Moyzesovi, Š. Klempovi, Jánovi Palárikovi a ďalším. Osobitnú pozornosť zameral na Jozefa Viktorina, ktorému v roku 2014 odhalili pamätnú tabuľu vo Vyšehrade na škole o ktorej vznik sa zaslúžil. Odvtedy tam a pri jeho hrobe pravidelne organizujú pietnu spomienku. Prichádzajú sem Slováci z Budapešti i z pilíšskej oblasti. Niekedy i slovenskí diplomati z Budapešti. Spolupracuje i mesto Vyšehrad a Maďarské národne múzeum – múzeum kráľa Mateja Korvína, ktorého odborný pracovník P. Gróf rok čo rok prinesie pútavé zaujímavosti o Jozefovi Viktorinovi a jeho tunajšom pôsobení. Pred časom spomienku rozšírili aj o slovenskú omšu v kostole, kde kázal J. Viktorin. (Vyšehrad v tom čase bola prevažne nemecká obec!) Púť sa zvyčajne zakončí prednáškou a posedením v miestnom dome kultúry a knižnici. Tento rok nechýbali ani bryndzové halušky.
Budapeštianski Slováci sa pričinili aj o osadenie ďalších pamätných tabúľ J. Viktorinovi. Najprv v kostole sv. Anny v Budíne (2022). Na slávnosti bola prítomná aj delegácia Matice slovenskej na čele s jej predsedom Mariánom Gešperom. O dva roky neskôr mu odhalili tabuľu vo fare kostola sv. Petra a Pavla v Starom Budíne (Óbuda), kam prišiel po odchode zo Skalice. Azda v Maďarsku už chýba tabuľa Viktorinovi iba v Ostrihome, kde bol v januári 1847 spolu s J. Palárikom vysvätený za kňaza.
Matica slovenská pri tom nikdy nechýbala. „Púte“ do Vyšehradu a spomienky na Viktorina sa pravidelne zúčastňuje matičiar Jozef Schwarz. Pri jeho hrobe sa prvý krát poklonil pred dvadsiatimi rokmi a prichádza každoročne, často s rodinou. Tohtoročnej púte sa zúčastnil aj tajomník Matice slovenskej Viliam Komora. Matičné vence boli položené na Viktorinov hrob i k pamätnej tabuli.
Trvalá úcta, ktorú prejavujú súčasní Slováci v Maďarsku Viktorinovi je obdivuhodná. Pamätanie na Jozefa Viktorina medzi Slovákmi v Maďarsku je veľmi silné. Nasledovaniahodné aj u nás doma. Najmä v Zavare. Matičiari a Matica slovenská v roku 2022 v roku pripomínania silného ročníka štúrovcov medzi ktorých jednoznačne patrili i Viktorin s Palárikom pomohla na svet pamätnej tabuli vo Viktorinovom rodisku. Zavarčania sú každoročne pozývaní do Vyšehradu, ale tradícia spolupráce rodnej obce a miestom jeho posledného odpočinku sa nerozvinula. Je čas vytvoriť novú tradíciu v podobe nielen matičného pripomínania slávneho Zavarčana a významného matičiara v deň jeho narodenia – 12. marca (1822). Naša slovenská púť za Viktorinom. Jozef Viktorin málo prenikol do slovenskej verejnej pamäti. Okrem Zavaru má pamätné tabule na kňazské pôsobenie v Senici, Skalici a Trstíne a to je všetko. A dve ulice: v Zavare a Bratislave. Možno aj námestie v Trnave s podivným názvom Viktoriniho… Nastal čas, aby matičiari z Trnavy a jej okolia, v ktorej prežil detstvo a školovania iniciovali s trnavským arcibiskupstvom i mestom Trnava artefakt ako trvalú pripomienku J. Viktorina. Budova seminára, v ktorom Viktorin študoval je vhodné miesto.
Významný národovec a matičiar Jozef Viktorin si našu trvalú pozornosť zaslúži.
Jozef Schwarz, člen Výboru Matice slovenskej
