Udalosti v roku 1848, ako bolo prijatie Žiadosti národa slovenského, vznik úplne prvej Slovenskej národnej rady a vypuknutie Slovenského povstania, sú udalosti zásadného dejinného významu. Možno s odvahou konštatovať, že bez nich by Slovensko ani Slovenská republika, ako ju poznáme dnes, neexistovala.
Rovnako bez Slovenskej národnej rady a dobrovoľníckych výprav si len ťažko môžeme predstaviť výročia, ktoré oslavujeme práve v roku 2018, teda v roku magických osmičiek. A to najmä 100. výročie vzniku Česko-slovenskej republiky a oslobodenia sa od rakúsko-uhorskej tyranie, 50. výročie prijatia zákona o federácii v roku 1968 a predovšetkým 25. výročie vzniku súčasnej a demokratickej Slovenskej republiky. Neúnavný slovenský pochod k našej štátnej samostatnosti sa začal práve v roku 1848, to je jeho pomyselný rodný list. Pred 170 rokmi stála naša národná a politická reprezentácia na pomyselnej dejinnej križovatke. Bolo potrebné sa nielen správne rozhodnúť, ale aj konať. Práve rok 1848 ukázal vyspelosť našej národnej reprezentácie vedenej Štúrom a Hurbanom, ktorí svojím dôsledným demokratickým programom predbehli svoju dobu a v rozhodujúcej chvíli nezaváhali. A to aj napriek tomu, že Slovenská národná rada mala iba veľmi slabú materiálnu podporu. Slovensko v rámci monarchie v tom čase nemalo ani formálnu právnu a teritoriálnu subjektivitu. Nedalo sa to porovnať s tým, čím disponovala maďarská košútovská vláda, ktorá sa mohla plne oprieť o štátny aparát a rozpočet vtedajšieho Uhorska. O to viac vyniká správnosť ideí a morálne odhodlanie štúrovskej generácie.
Rok 1848 súčasne ukázal, že myšlienka slovanskej vzájomnosti nie je len teóriou, ale má praktický význam. Nesmieme zabudnúť na pomoc predstaviteľov chorvátskeho, českého a srbského národného hnutia, ktorí nezištne podporili slovenskú revolúciu, ako aj na dobrovoľníkov z radov slovanských národov, ktorí sa pridali k slovenským povstalcom.
Dnes sa stretávame s tendenciou umelo stavať proti sebe národnú a občiansku spoločnosť. No zabúda sa, že korene občianskej spoločnosť sú v národnej spoločnosti. Rovnako základy parlamentarizmu, ústavných práv a demokracie vychádzajú z národného hnutia a národnej spoločnosti. Týchto základov sa nemôžeme za žiadnu cenu vzdať a musíme ich práve v dnešnej dobe nekompromisne brániť podobne ako národovci v roku 1848.
My, matičiari, môžeme byť oprávnene hrdí, že jeden z výdobytkov slovenskej revolúcie bol vznik našej najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej pred 155 rokmi, pri ktorej založení stáli mnohí predstavitelia národného hnutia z roku 1848.
Odkaz vyhlásenia neodvislosti Slovenska od Uhorska prvej SNR z roku 1848 je stále aktuálny. Núti nás práve v tejto zložitej dobe, v akej sa Európa, ale aj svet nachádzajú, neúnavne pracovať na podchytení novej mladej vlasteneckej generácie, ktorá bude pripravená dôsledne brániť naše národnoštátne záujmy. Podobne ako tomu bolo v roku 1848, 1918, 1938, 1968 a 1993. Práve výchova novej národnej elity, ktorá ponesie národnú štafetu ako pred 170 rokmi, by mala byť našou spoločnou a prioritnou úlohou.
Marián Gešper, predseda Matice slovenskej



