Ešte nie tak dávno bol život Slovenska spätý s pôdou. Rovnako tradície – jarné, letné, jesenné i zimné tradície boli vlastne o všetkom, čo súvisí s pôdou. Uchovávanie potravín na zimu, príprava plátna, remeselného náradia, a tak ďalej, to tvorilo základ našich tradícií.
Odvtedy sa veľa veci zmenilo, nie vždy k lepšiemu. Už nemáme pivnice, už nemáme zásoby zemiakov, kyslej kapusty, slaniny, šunky, nasolené a vyúdené mäso, ani zrno, ani múku. Náš život sa opiera o elektrinu – máme chladničky. Predstavme si, čo by sa stalo, keby vypadla elektrina na viac ako tri dni, na týždeň aj u nás doma, ale aj v „marketoch“! Veru, naša bezpečnosť visí na „šnúrkach energetických gatí“. A vidíme, aké sú tie „gate“ deravé. Stačí, keď Rusko a západná Európa postavia Nordstream a od roku 2010 „obídu nás“ príjmy asi v hodnote 800 miliónov eur. A aby to bolo ešte zložitejšie, v tom istom čase sa ukončí program eurofondov. Čo potom, Slovensko?
Veľa sa musí zmeniť predovšetkým v našich hlavách. Musíme sa vrátiť k pôde (či sa to Európe páči, alebo nepáči!) a nezbavovať sa jej. Musíme si uvedomiť, že ďalším našim životodarným zdrojom je voda, a to aj voda, ktorá lieči (preto je dôležité rozvíjať a podporovať kúpeľníctvo). A budeme musieť prestať vyvážať drevo, produkt našich rednúcich lesov, a spracúvať ho doma.
Aj keď sme teraz k vode, lesom a osobitne k pôde dosť macošskí, tradícia osláv úrody, teda dožiniek, sa zachovala na celom Slovensku. Mal som príležitosť zúčastniť sa dožiniek v hornozemplínskej Breznici, ktoré sa konali aj pod matičnou zástavou. Stretli sa ľudia z Breznice i okolitých dedín, oslavovala sa úroda, oslavoval sa život, oslavovala sa pôda. Na pódiu boli matiční i nematiční speváci, bol tam kňaz, hlavný farmár (nuž, nie je to určitý znak úpadku, keď namiesto slovenského „roľníka“ zvykáme si na akéhosi anglosaského „farmára“?), starosta obce, boli sme tam aj my, matičiari.
Isteže, poslaním našej Matice nie je starostlivosť o pôdu, ale o správny prístup k nej – a ďalším našim zdrojom, ktoré nás môžu uživiť – musíme lobovať. Aj preto, aby naši mladí neutekali otročiť do sveta, ale aby ostali doma a obrábali pôdu. Ktorá ich aj nás uživí. My musíme ostať doma. Inak nebudeme.
29. 08. 16 Marián Tkáč
V chorvátskom prístavnom meste Rijeka sa konali 16. Dni slovenskej kultúry, zorganizované Maticou slovenskou v Rijeke v spolupráci so zástupcami slovenskej národnostnej menšiny v prímorskej župe Rijeka. Ich súčasťou bolo aj vhodenie venca so slovenskou trikolórou do mora na pamiatku desaťtisícov Slovákov, ktorí z prístavu v Rijeke, kedysi Fiumi, odchádzali za chlebom do zámoria a mnohí z nich sa už nikdy nevrátili. Pozrite si matičnú videoreportáž.