K dvestoročnici narodenia slovenského národného génia
Národné osvetové centrum sa v oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva venuje i odbornej starostlivosti o uchovávanie a rozvíjanie odkazu významných udalostí a osobností slovenských dejín. Ide o sprítomňovanie ich myšlienkového presahu do našej národnej, kultúrnej a kresťanskej súčasnosti originálnymi projektmi od vedecko-aplikačného cez odborno-metodický až po edukačno-popularizačný charakter. Prioritou Národného osvetového centra (NOC) v uvedenej oblasti v roku 2015 je 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra. Význam jubilea tejto jedinečnej osobnosti novodobých slovenských dejín zvýrazňuje jeho zaradenie do zoznamu výročí UNESCO na roky 2014 – 2015, ktorý 5. 11. 2013 v Paríži schválila generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru. Vláda Slovenskej republiky 15. 10. 2014 vyhlásila rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra. O odbornej starostlivosti NOC svedčí aj nedávno uskutočnené (28. apríla) kolokvium s názvom Rok Ľudovíta Štúra a osveta.
Vydarené podujatie sprostredkovalo najnovšie poznatky i netradičné pohľady na osobnosť, život a dielo tohto slovenského velikána. Priblížilo ho ako mysliteľa, nositeľa a tvorcu národnej filozofie, duchovnú osobnosť, novinára a literáta, vedca – kodifikátora spisovnej slovenčiny – i jeho vzťah s predchodcami týchto úsilí – bernolákovcami. A takisto ako politika – vodcu štúrovského hnutia, národovca a zároveň Európana, teda ako reformátora slovenskej spoločnosti v prelomových rokoch národného obrodenia. Práve tieto zámery reflektovala koncepcia kolokvia pri profilovaní tém referátov či oslovovaní ich spracovateľov. Špecifikom podujatia (náhodnou) bolo, že takmer všetci účastníci podujatia sú členmi našej stavovskej organizácie – Spolku slovenských spisovateľov. Predstavme ich témy i autorov v poradí, ako odzneli na podujatí:
– Ľudovít Štúr v kontextoch národných a kresťanských tradícií – predseda Poradného zboru NOC pre národné a kresťanské tradície PhDr. Marián Kvasnička, teoretik umenia a pedagóg, poslanec a člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá;
– Osobné spory a rozpory Ľudovíta Štúra vo svetle biografického kalendária – doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc, zo Slovenskej národnej knižnice, autor dvoch mimoriadnych opusov viažucich sa na Štúrovo jubileum – kníh Kalendárium života a diela Ľudovíta Štúra a Biografické kalendárium a personálna bibliografia, ktorú spoluautorsky pripravil s Ľudmilou Šimkovou; – – Otec a syn národa (jubileá a vzťahy J. Hollého – Ľ. Štúra) – ku kodifikácii spisovnej slovenčiny – prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc, z Trnavskej univerzity;
– Slovanstvo a svet budúcnosti – k Štúrovým štátnopolitickým koncepciám – prof. PhDr. Vincent Šabík, CSc, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra, redakcia Literárneho týždenníka;
– Ľudovít Štúr a jeho národohospodárske koncepcie — Ing. Marián Tkáč, PhD., predseda Matice slovenskej, člen Poradného zboru NOC pre národné a kresťanské tradície;
– Ľudovít Štúr a osveta – doc. PhDr. Pavol Parenička, CSc, Žilinská univerzita;
– Otázka národnej a osobnej slobody v koncepcii Ľudovíta Štúra a v poézii štúrovcov – PhDr. Ľubor Hallon, CSc, tajomník Poradného zboru NOC pre národné a kresťanské tradície, a
– Ľudovít Štúr a jeho odkaz dnešku prof. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava.
Aktuálnosť odkazu Ľudovíta Štúra dnešku, s akcentom na politickú a štátoprávnu dimenziu jeho diela, potvrdzuje skutočnosť, že sa k nemu hlási aj politická a štátna reprezentácia samostatnej Slovenskej republiky. Vyslovujeme presvedčenie, že ,,štúrovská“ aktivita NOC odbornými výstupmi nielen doplní mozaiku množstva podujatí venovaných dvestoročnici narodenia slovenského národného génia, ale že aj prispeje k formovaniu historického vedomia, národného a kresťanského povedomia a k posilňovaniu národnej hrdosti obyvateľov Slovenska – ako základov ich zdravého patriotizmu, vlastenectva, národnej identity, uvedomelého vzťahu k štátnosti a európanstvu. Teda vlastne k naplneniu Štúrovho duchovného národného, kultúrneho, politického i štátneho programu a odkazu. Veríme, že pozitívne ohlasy účastníkov kolokvia potvrdia aj čitatelia zborníka, ktorý z podujatia vydá NOC. Namiesto záveru ukončíme túto krátku správu o kolokviu stále aktuálnym Štúrovým posolstvom z diela Slovanstvo a svet budúcnosti: ,,Objavilo sa vari od vzniku kresťanstva niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, ako je ľudský vzťah k Bohu a ku všetkým svojim blížnym, alebo aspoň niečo, čo by bolo v tejto súvislosti nové, a neusilovali sa skôr všetky odvtedy žijúce pokolenia, národy a premýšľajúci muži preskúmať, rozšíriť a uplatniť na všetky strany to, čo bolo vyslovené v kresťanstve? Kto iný by aj mohol zlomiť moc silných, kto by uzákonil práva nenápadných malých ľudí, krčiacich sa a ponížených, kto by sa opovážil čo len si spomenúť na nich, keby sa z kostolných lodí neustále neozývali prikázania kresťanstva a postupne si nenachádzali cestu aj do vedy, fiozofie, teológie, práva a potom spracované a všestranne zdôvodnené neobjavili a neuplatnili sa aj na politickom poli? Jestvovala niekedy ľudská sloboda mimo kresťanstva? Áno, v Grécku, v Ríme boli slobodní občania, ale nie slobodní ľudia“ {Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava: Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 1993. ISBN 80-901173- -2-5, s. 75; týmto citátom otvoril rokovanie odbornej časti kolokvia PhDr. Marián Kvasnička, autor nosného referátu).
MIROSLAV HOLEČKO
(PaedDr. Miroslav Holečko je autorom koncepcie a je aj odborným garantom
[Literárny týždenník; 21/2015,22/2015; 03/06/2015; s.: 7; MIROSLAV HOLEČKO ; Zaradenie: ROK ĽUDOVÍT ŠTÚRA]