Medzi najčastejšie sprístupňované a najviac žiadané fondy Krajanského múzea Matice slovenskej patrí archív Dolnej zeme. Matica postupne vytvorila digitálne inventáre fondov bývalej Juhoslávie, začiatkom roka dokončila práce na fonde z Maďarska a v dnešných dňoch ukončila inventarizačné práce archiválií z Rumunska.
Fond Slovákov žijúcich v Rumunsku tvorí 3938 jednotlivín, uložených v 33 archívnych škatuliach. Najkongruentnejšiu časť fondu tvorí pozostalosť Petra Pavla Dovála (8 archívnych škatúľ). Je tvorená jeho osobnou dokumentáciou, fotodokumentáciou, súkromnou i pracovnou korešpondenciou (listy vo veci slovenských škôl v Rumunsku, listy zo spolkovej činnosti, listy z redakčnej činnosti, osobné záležitosti a iné), archiváliami z činnosti Spolku Slovákov z Rumunska, rukopismi prednášok s poznámkovým aparátom, knižnou zbierkou, aktivitami v presídľovacej komisii a spolkoch, informáciami k nákupu obrazov od J. Podlipného, komunikáciou ohľadne Slovenského týždenníka, výstrižkami z časopisov a ďalšími jednotlivinami.
Pozostalosť Ladislava Kissa (2 škatule) je tvorená zbierkou fotografií, negatívov a osobných dokladov. O čosi rozsiahlejšia je osobná pozostalosť Michala Kolimára (5 škatúľ). Nachádzame tu jeho rukopisnú básnickú tvorbu, fotografie, časopiseckú a knižnú zbierku a výstrižky z novín.
Ostatná časť dokumentačnej zbierky je tematicky rôznorodá. Obsahuje materiál o živote Slovákov v Rumunsku ̶ fotografie, pohľadnice, novinové články, listiny, písomnosti, výskumné materiály, periodiká, fotoarchív a iné. Činnosti spolkov je venovaná jedna archivačná škatuľa, ďalšie archiválie predstavujú písomný materiál ̶ Slováci v Bukovine, xerokópie listov z časopisov Naše snahy (až po rok 1992) a Slovenský týždenník (1929 – 1939).
Ďalšiu časť zbierky predstavujú úradné dokumenty týkajúce sa vysťahovalectva z Rumunska do USA (vyrozumenia o vystavení pasov a dôležité upozornenia vysťahovalcom, vysťahovalecké predpisy, memorandum o vysťahovaleckých a kolonizačných otázkach a iné). Prevažne národopisná fotodokumentácia Pavla Javora a Evy Lehotskej zachytáva (aj) fotografie prvých stavieb Slovákov v Rumunsku už od roku 1810. Ďalší fotografický materiál uchovaný v KM je z medzivojnového obdobia z Bihorskej oblasti (Stará Huta – dvor, Varzaľ – nedokončený dom, Čerpotok – konica, hospodárstvo na Židárni, obchod v Bihore). Vzácnymi sú aj dva evanjelické kancionály Cithara sanctorum z rokov 1881 a 1886. Uchované sú aj rôzne výskumné práce realizované s presídlencami, jazykovedné štúdie, práce Ľudovíta Hamaša (1946), rukopisný materiál pre zborník Slováci v Rumunsku (1995) a kópie fotografií z výstavy Slováci v Rumunsku (1995).
Bádateľovi sú k dispozície inventáre, ktoré popisujú každú jednotlivinu archívu, čo umožňuje urobiť si o fonde jednoznačný obraz. Jeho inventáre sú zverejnené na webe Matice slovenskej alebo na vyžiadanie v Krajanskom múzeu MS. V prípade záujmu je fond dostupný prezenčne v priestoroch sídelnej budovy Matice slovenskej. Pri menšom množstve výpožičiek Krajanské múzeum môže vyhotoviť bádateľom digitálny scan.
Zuzana Pavelcová
Popis k foto:
Fotografie zo života Slovákov v Rumunsku použité pri realizácii výstavy Slováci v Rumunsku (1995). Zdroj: Fond KM
Depozit archívu KM v sídelnej budove MS v Martine – škatule s archívom Slovákov v Rumunsku. Zdroj: Zuzana Pavelcová
