Aj Matica slovenská si uctila slovenského kardinála


//Aj Matica slovenská si uctila slovenského kardinála

Jozef kardinál Tomko – veľký muž a veľký Slovák

Jozef kardinál Tomko sa narodil 11. marca 1924 v hornozemplínskej obci Udavské. Po komunistickom prevrate emigroval, študoval, žil, stal sa kňazom, biskupom, kardinálom v talianskom Ríme, neustále sa myšlienkami, činmi, neskôr i osobne vracal na Slovensko, ku Slovákom, a preto aj k Matici slovenskej.

Kardinál Tomko bol nielen katolícky kardinál slovenského pôvodu, arcibiskup, taktiež náboženský spisovateľ. Dlhé roky pôsobil ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, čo je nepísaný druhý muž po pápežovi v Katolíckej cirkvi. Taktiež pôsobil aj ako predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. Od 29. júla 2021 bol až do skonania najstarším členom kardinálskeho kolégia.

Základnú školu navštevoval v Udavskom, gymnázium v Michalovciach. V roku 1943 začal študovať Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, kde bol v seminári. Na podnet košického biskupa Jozefa Čárskeho odišiel v roku 1945 na štúdiá do Ríma, kde v Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého získal kňazskú formáciu, štádoval na Pápežskej lateránskej univerzite. Vo večnom meste bol vysvätený za kňaza 12. marca 1949.

Z dôvodu nástupu komunizmu sa nemohol vrátiť do vlasti, ostal pôsobiť v Ríme. Najskôr bol od roku 1950 vicerektorom a ekonómom Nepomucea, v nasledujúcom roku získal doktorát teológie, v roku 1956 ďalší doktorát zo sociológie, v roku 1961 dosiahol doktorát práv. V tých rokoch aj prednášal.

Ján XXIII. mu v roku udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce v roku 1959  spoločne s ďalšími kňazmi signovali zámer na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktoré by malo byť na výchovu kňazského dorastu, taktiež aj i strediskom náboženského či kultúrneho života našich krajanov v zahraničí. V nasledujúcich rokoch sa podieľal na kreovaní tohto ústavu.

V období konania Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962 – 1965 bol činný ako odborný poradca pre vieroučné otázky, v nasledujúcich rokoch vykonával ďalšie úloh a posty v ústredí Katolíckej cirkvi, ale pôsobil aj vrámci ekumenických stretnutí, i v delegácii Svätej stolice v Svetovej rade cirkví a Luteránskej svetovej federácii v Ženeve, či vo viacerých medzinárodných i ekumenických stretnutiach. V roku 1970 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pápežského preláta a v roku 1974 za podtajomníka Kongregácie pre biskupov. Od roku 1979 po vymenovaní pápežom Jánom Pavlom II. sa stal titulárnym arcibiskupom a generálnym tajomníkom Synody biskupov.

Jozef Tomko prijal 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke biskupskú vysviacku,  obrad vykoval pápež a to aj ako priateľské gesto, taktiež ako úctu a obdiv k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Za vlastný biskupský znak si vyvolil zemeguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský kríž na troch vŕškoch a nad ním sú tri ľalie. Pod erbom je jeho motto, inšpirované sv. Pavlom: „Ut Ecclesia aedificetur“ („Aby sa Cirkev vzmáhala“).

Postupne dostával ďalšie úlohy v univerzálnej cirkvi, ako aj získaval ďalšie postavenia a pozície. Ján Pavol II. ho 24. apríla 1985 vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, na generálnej audiencii oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Vtedy sa stal členom zboru kardinálov, ako aj prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Viaceré médiá vtedy informovali, že kardinál Tomko je prvým Slovákom, ktorý vedie jednu z rímskych kongregácií. Potom ako sa v roku 2001 zriekol prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, dostal dve funkcie v Rímskej kúrii. Spomeňme ešte jeho funkcie ako pápežského legáta na viacerých miestach sveta.

Na Slovensko mohol prísť až v 1968, nasledovala normalizácia, ktorá mu návrat neumožnila, opätovne tak prišiel až v roku 1989, keď vysvätil nového spišského biskupa Františka Tondru, znovu o dva roky vystúpil v pléne Slovenskej národnej rady, kde zdôraznil návrat ku koreňom slovenskej kresťanskej cyrilo-metodskej minulosti a tradícii.

Kardinál Tomko bol ocenený čestnými doktorátmi vo viacerých štátoch sveta, na troch svetadieloch, medzi nimi aj bratislavskou, košickou, trvanskou či ružomberskou univerzitou. Získal aj najvyššie štátne vyznamenanie SR – Rad Bieleho dvojkríža I. stupňa. Dostal tiež matičné ocenenia – Cenu Jozefa Škultétyho za ochranu ľudských práv, Cenu Nadácie Matice slovenskej, Medailu Andreja Hlinku a Martina Rázusa, Zlatú knihu MS, ako i ďalšie vyznamenania Matice slovenskej. Bol aktívni  nielen ako nástupca apoštolov, ale i ako činný Slovák, ktorý sa zapájal aj do práce a činnosti Matice slovenskej, keď bol aktívny na matičných festivaloch i ďalších podujatiach našej najstaršej ustanovizne, ktoré veľmi oceňoval a aj podporoval.

Jozef kardinál Tomko odišiel do večnosti 8. augusta 2022 v Ríme. Pohrebné obrady boli vykonané v Košiciach a jeho ostatky uložené v Dóme svätej Alžbety 16. augusta 2022.

„Requiescat In Pace.“ „Odpočívaj v pokoji.“

Text: Viliam Komora

Foto: aktuality.sk

2022-08-17T14:58:08+00:0017 augusta 2022 |Aktuálne informácie Matice slovenskej|
X