Slovenska historiografia zaznamenala ďalšiu citeľnú stratu. Po Richardovi Marsinovi, ktorý zomrel minulého roku, nás 15. decembra opustil ďalší významný slovenský vedec a popularizátor Matúš Kučera, ktorý bol aj čestným členom Historického odboru Matice slovenskej.
Kučera patril k tým historikom, ktorý dokázali obrovské penzum poznatkov pretaviť do prístupnej formy pre širokú čitateľskú obec. Svedčí o tom plejáda úspešných knižných vydaní, osobných vystúpení v médiách, besedách s čitateľmi a študentmi počas dlhoročnej pedagogickej práce.
Matúš Kučera sa narodil v Mojtíne 28. októbra 1932. Vyštudoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (1951–1956) v Bratislave s ročnou zastávkou na Univerzite Karlovej v Prahe (1955). Po úspešnom ukončení štúdií vyše štyridsať rokov prednášal na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1956-98). V roku 1989 sa stal vedúcim Katedry československých dejín a archívnictva, ktorá bola v roku 1990 premenovaná na Katedru slovenských dejín, českých dejín a archívnictva a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky niesla názov Katedra slovenských dejín a archívnictva. Od roku 2000 zastával post riaditeľa Slovenského národného múzea, zároveň vyučoval dejiny na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave (1998-2008), kde mu bol udelený titulu doctor honoris causa.
Začiatkom 90. rokov vstúpil Matúš Kučera aj do politiky. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V rokoch 1992-1993 bol ministrom školstva, telovýchovy a športu SR za HZDS. Následne päť rokov pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Chorvátskej republike , na to aj Bosne a Hercegovine.
Počas aktívnej kariéry publikoval mnoho profilujúcich štúdií a článkov v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Prednášal na viacerých zahraničných univerzitách, pracoval v redakčných a vedeckých radách doma i v zahraničí, bol aktívny v kultúrnom, spoločenskom aj politickom živote. Od roku 2008 bol na dôchodku.
Matúš Kučera je autorom množstva kníh Veľkomoravská ríša v obrazoch (1966), Slovensko po páde Veľkej Moravy (1974), Pater patriae (1981), Veľká Morava – spoločnosť – kultúra – tradícia (1985), Slovensko v dobách stredovekých (1985), Slovensko v obrazoch – História (1990, spoluautor Bohumír Kostický), Slovensko na prahu novoveku (1993). V neskoršom období to boli diela Cesta dejinami – Stredoveké Slovensko (2002), Slovensko okolo roku 1000 (2002), Kalendár Jána z Lefantoviec (2002), Cesta dejinami – Novoveké Slovensko (2004), Konštantín Filozof: Proglas – (2004, spoluautor), Postavy veľkomoravskej histórie (2007). Napísal aj monografiu Kráľ Svätopluk (2010). V marci 2017 Matúšovi Kučerovi vyšla publikácia Stredoveké Slovensko, ktorá sa týka počiatkov našich dejín od príchodu našich predkov v čase sťahovania národov cez Veľkomoravskú ríšu až po bitku pri Moháči.
Historik Matúš Kučera je držiteľom viacerých ocenení. V roku 1998 mu prezident SR Michal Kováč udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2004 dostal Cenu Jozefa Cígera Hronského a v roku 2005 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy. Prémiu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru udelili Matúšovi Kučerovi v roku 2010 za prácu Bratislava a starí Slováci. V roku 2010 patril medzi osobnosti presadzujúce zachovanie jazdeckej sochy Svätopluka I. na nádvorí Bratislavského hradu.
Vo veku deväťdesiat rokov nás opustila ozdoba slovenskej mediavelistiky, vynikajúci pedagóg a popularizátor. Česť jeho pamiatke.
Radoslav Žgrada