V tomto čase prichádza na pulty stánkov druhé tohtoročné číslo odborného časopisu Matice slovenskej Slovensko – Národné spektrum, ktorý aj vďaka úspechu medzi čitateľmi vychádza od tohto roka už ako štvrťročník. Na jeho stránkach zaujmú viaceré pútavé príspevky z pera matičných pracovníkov a priateľov matičnej myšlienky, ktoré sú tentoraz venované viacerým pre slovenský národ dôležitým udalostiam spojených s „trojkovými“ výročiami. Tie totiž výrazne ovplyvnili charakter nielen slovenských dejín, ale aj národnej súčasnosti. Už prvá z nich, vznik a trvanie Samovej ríše z pera Jána Jasiča, plasticky vykresľuje existenciu prvého nadkmeňového zoskupenia Slovanov na našom území, ktoré výrazným spôsobom, i keď len nakrátko, zasiahlo do stredoeurópskych dejín. V kontexte „slovanského staroveku“ však netreba zabúdať ani na Veľkú Moravu a misiu byzantských vierozvestcov, ktorou začalo dlhoročné a dodnes trvajúce pripomínanie cyrilo-metodskej tradície. Tá je neoddeliteľne spätá nielen so vznikom cirkevnej provincie, ale v neposlednom rade aj s používaním staroslovienčiny ako bohoslužobného jazyka, čím sa naši predkovia natrvalo zapísali nielen do národných, ale aj do svetových kultúrnych dejín. Hoci sa už onedlho stalo územie dnešného Slovenska súčasťou novovznikajúceho Uhorského kráľovstva, slovenčina si aj naďalej žila vlastným životom a v mnohonárodnostnom štáte nezanikla. Cesta k jej kodifikácii a súčasnej podobe však bola ešte dlhá a náročná. Práve touto stránkou sa zaoberá rozsiahla štúdia Ivana Mrvu venovaná neľahkým osudom nášho výnimočného jazyka. V čase existencie silnej generácie národovcov však nehrala prím len otázka jazykovej, ale aj inštitucionálnej nadkonfesionálnej jednoty Slovákov. Snaha o vytvorenie strešnej organizácie ústiaca do vzniku Matice slovenskej v roku 1863 preto nemôže v čísle venovanom významným trojkovým výročiam chýbať. Pavol Parenička sa pri jej reflexii snažil o pripomenutie si významných medzníkov a osobností, ktoré sa zaslúžili o to, že matičný projekt v neľahkej dobe vznikol a dodnes sa ho darí utužovať a zveľaďovať. Svojím významom však všetky dátumy symbolicky završuje ten „najčerstvejší“, 1. január 1993, vznik samostatnej Slovenskej republiky, ktorý, samozrejme, nemôžeme na našich stránkach opomenúť. Či už je to práve príspevok Jaroslava Chovanca venovaný okolnostiam konštituovania nášho ešte stále mladého štátu, poprípade ďalšie štúdie či materiály, verím, že každý čitateľ si v nich nájde informácie, ktoré rozšíria jeho obzory a prinútia sa zamyslieť nad osudmi Slovenska a Slovákov. Tie sa menili a je možné, že sa aj meniť budú práve v rokoch zakončených magickou trojkou.
Aj v budúcich číslach plánujeme na stránkach nášho časopisu priniesť pútavé témy, ktoré zo slovenského pohľadu poodhalia viaceré zaujímavé udalosti či osudy významných i zabudnutých osobností našich národných dejín. Úspech nášho periodika je na jednej strane potešiteľný, na druhej strane je však i záväzkom, aby sme aj v budúcnosti prinášali také články, ktoré čitateľom prinesú nový pohľad nielen na slovenskú históriu, ale aj literatúru či národopis. Budem preto rád, ak sa pridáte k stále sa rozširujúcemu počtu čitateľov a podporíte náš časopis zakúpením predplatného. Verím, že nebudete sklamaní…
Peter Sokolovič, šéfredaktor